Severné Macedónsko

Jeden z najstarších národných parkov v rámci Európy leží v Severnom Macedónsku pri meste Gostivar. Národný park Mavrovo má rozsiahle bukové lesy, potoky, jaskyne, údolia, alpské lúky, vzácne druhy rastlín a živočíchov.

Medvede, kamzíky, vlci a vydry tu našli svoj domov ako aj vzácny Balkánsky rys. Štíty pohoria presahujú 2000 m. Jeho najvyšší vrch je Golem Korab s výškou 2764 m, čím je aj najvyšším v krajine.

Na umelo vytvorenom Mavrovskom jazere leží potopený pravoslávny kostol sv. Mikuláša z 19. storočia, ktorý sa tak stal miestnym symbolom. Pre výstavbu vodnej elektrárne došlo v roku 1953 k zatopeniu kostola. Aj keď je kostol zničený, zachovala sa aspoň zvonica. Jazero je plnené riekou Radika. V zimnom období zamŕza, a tak je obľúbeným miestom na korčuľovanie.

Ohrid je mesto v juhozápadnej časti Severného Macedónska so 42 033 obyvateľmi. Po meste je pomenované Ohridské jazero. Každý deň by ste mohli navštíviť jeden kostol, keďže ich tu je 365. Mesto s jazerom si povšimli aj v organizácií UNESCO, kde ho v roku 1980 zapísali na zoznam svetové dedičstva. V časoch 9 až 10 stor. tu vznikla literárna škola, ktorej tvorca bol sv. Kliment a vďaka nemu, sa z Ohridu stalo najvýznamnejšie centrum slovanskej kultúry a vzdelanosti, ktorá sa odtiaľ ďalej šírila po východnej Európe.

Severné Macedónsko je známe pre svoje jazero Ohrid, ktoré miestni obyvatelia považujú za „svoje more“. A je druhé najväčšie na Balkáne. Jeho rozloha činí 350 km² a nachádza sa pri Albánsku. Na jeho členitom pobreží ležia historické mestá, ktorému dominuje stredoveký Ohrid, podľa ktorého nesie názov aj jazero. Jeho osud sa začal písať pred viac ako dvetisíc rokmi. Mohutná Samuelova pevnosť má 3 km hradieb. A vraj tu kedysi stálo 365 kostolov. Duchovná a umelecká atmosféra sa aj dnes vznáša nad mestom. V uličkách Ohridu sú obchodíky so suvenírmi, medzi ktorými vyniká ohridská perla zo šupín vzácneho pstruha, ktorý je dnes už vzácny.

Obľúbené sú výlety po jazere, archeologické nálezisko Zátoka kostí zabudované na vodnej hladine a dokumentujúce staroveké osídlenie, či kláštor sv. Nauma s krásnymi freskami. Pozdĺž jazera sú reštaurácie s miestnymi dobrotami ako tradičná pleskavica a šopský šalát a samozrejme pláž na oddych.

V juhozápadnej časti krajiny leží mesto Bitola. Je hospodárskym, kultúrnym, vedeckým a vzdelávacím centrom. Je druhé najväčšie mesto do počtu obyvateľov. V minulosti tu mali sídla európski konzuli. Otec tureckého národa Kemal Ataturk tu dokonca vyštudoval dôstojnícku školu. Mesto sa v čase osmanskej nadvlády volalo Monastir, ktoré bolo prevzaté z gréčtiny. Od roku 1913 po balkánskych vojnách používa svoj starý názov Bitola. 

Mesto Prilep sa nachádza v severnej časti údolia Pelagonia, v juhozápadnej časti krajiny. Je známe ako „mesto pod Markovými vežami“, pre svoju blízkosť ku vežiam legendárneho hrdinu – kráľa Marka. Prilep sa preslávil aj ako svetový výrobca cigariet. Aj väčšina obyvateľov sa živí výrobou tabaku. Okrem tabaku je tu pivovar Prilep a továreň na spracovanie mramoru.

Na ruinách kedysi rímskeho Skupi, ktoré zničilo zemetrasenie, vyrástlo nové mesto Skopije. Terajší vzhľad mu vniesla osmanská ríša. Počas jej vlády tu bola postavená pevnosť, turecké domy a mešity, ktoré tvoria zmes dvoch kultúr a etník.

Staré mesto alebo ako mu hovoria miestni Turecká Čaršija je dnes plná života a všetečnej atmosféry s reštauráciami, pekne dochovanými domami, mešitami a voňavým trhom, kde sa dá kúpiť vynikajúce orientálne korenie. Najstarším domom tu je Stara Kukja. Novú časť tvoria moderné budovy a pravoslávne kostoly.

Mesto akoby rozdeľovala rieka Vardar na moslimskú a pravoslávnu časť. Obe však dotvárajú zaujímavý ráz mesta, ktoré sa hrdí výnimočnými ľuďmi, a to miestnou rodáčkou Matkou Terezou a Alexandrom Veľkým. Cez rieku tu prechádza najstarší most v krajine, Kamenný most.

Rieka Vadar vlievajúca sa do Egejského mora rozdeľuje krajinu na dve polovice. Preteká aj cez hlavné mesto Skopje. Medzi najnavštevovanejšie miesta patrí jazero Ohrid ako aj jeho podmanivé okolie. Zapísané je aj na zozname UNESCO. Samotné mesto Ohrid patrí medzi najstaršie mestá v Európe. 

Necelých 20 km od hlavného mesta Skopije leží čarovné Údolie Matka, ktoré bolo vyhĺbené riekou Treska. Ťahá sa do dĺžky 30 km v krasovom podloží s jaskyňami a jazerami. Jazero Matka je najstarším jazerom v krajine.

V jeho okolí boli v stredoveku vybudované kláštory, ktoré sa i do dnešnej doby zachovali, ako napríklad kláštor sv. Andreja alebo kláštor sv. Mikuláša. Nachádza sa tu 10 jaskýň dosahujúcich dĺžku 170 m. Medzi najznámejšie patrí jaskyňa Vrelo, ktorá je obohatená aj stalaktitmi a dvomi jazerami na jej konci. Samotné údolie je domovom mnohých vzácnych druhov rastlín aj živočíchov. Z tisíc druhov zaznamenaných je 20 % endemických. Matka sa stala veľmi obľúbeným miestom na turistiku a vodné športy, ktoré ešte korunujú nádherné výhľady.

Krajina sa tiež môže popýšiť viac ako 950 kostolmi a kláštormi, ktoré sú nádherne zdobené freskami, drevenými rezbami a nástennými maľbami. V Ochride je viac ako 360 kostolov. Najstarší kostol pochádza z roku 1171 a leží neďaleko Prespanského jazera. V Severnom Macedónsku sa nachádza 600 mešít, tie najznámejšie sú z 15. a 16. storočia. V Skopje sú známe mešity Jaja-pasha, Isa-beg, Mustafa-Pasha a Sultan Murat.

Dá sa povedať, že Severné Macedónsko je kolískou slovanskej gramotnosti. Slovanskí učitelia sv. Cyril a Metod v roku 855 vytvorili prvú slovanskú abecedu. Neskôr sa zmenila na azbuku, ktorá dnes patrí medzi najrozšírenejšie, teda najpoužívanejšie abecedy na svete. Gonja Bojaxhiu, známa aj ako svätá matka Terézia, pochádza z Macedónska. Narodila sa v Skopje v roku 1910, Nobelovu cenu za mier získala v roku 1979. Takmer celý svoj život zasvätila chudobným, ktorým pomáhala. 

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Skopje, Budimpeštanska 39, Skopje 1000

Tel: +389 23090360
Email: emb.skopje@mzv.sk