Madagaskar

Ostrov, kedysi spojený s Afrikou „odplával“ pred miliónmi rokov, čo iste trvalo milióny ďalších rokov, kým „zakotvil“ na mieste, kde je dnes a to v dĺžke 1600 km a šírke 560 km. Pre jeho červenkastú pôdu sa mu hovorí aj „červený ostrov“.  Ikonou ostrova sú baobaby a tsingy na severe, čo je zem „bielych kopijí, dýk, nožov a mečov“. Jedná sa o sadrovcové hroty, fosílne útvary lastúr, ktoré je možné nájsť v niekoľkých častiach ostrova, v regióne Melaky, v regióne Diega Suareza a Diany, pričom prvé dva sú zapísané aj na zozname UNESCO.

Madagaskar sa delí do 6 autonómnych provincií, ktoré sú pomenované podľa hlavných miest – Antananarivo, Antsiranana, Fianarantsoa, Mahajanga, Toamasina, Toliara. Tie sa potom delia do 22 regiónov. 

V centrálnej časti ostrova je pohorie Ankaratra, s najvyšším bodom Tsiafajavena s výškou 2643 m. Na juhovýchode leží Pic Boby s výškou 2658 m. V juhozápadnej časti Isalo, ktorý je národným parkom. Ostrov má bohatú riečnu sieť. Medzi najväčšie rieky patrí Betsiboka, Mahavavy, Sfia, Bemarivo, Ikopa, Mahajamba, Mangoro a iné. Keďže vláda dokázala pospájať na východe lagúny, vznikla tak pobrežná vodná cesta Canal des Pangalane. Medzi najväčšie jazerá patria Tsimanamptesotsa, Ihotry, Bemamba, Alaotra.

Obyvatelia Madagaskaru sa delia do niekoľkých skupín. Medzi najpočetnejšie patrí skupina Merina, čo sú Malgaši malajzijského a indonézskeho pôvodu a tvoria 30 % obyvateľov. Ďalšia významná skupina je Côtiers, ktorá žije na pobreží a sú zmiešaného pôvodu Arabov, Afričanov a malajzijského a indonézskeho obyvateľstva. Hovorí sa im Betsimisaraka a predstavujú asi 17 % populácie. Zbytok tvoria potomkovia Francúzov, Indov, Číňanov z okolitých ostrovov ako Komory. Viac ako polovica obyvateľstva vyznáva tradičnú vieru – animizmus.

Klíma ostrova je tropická, ovplyvnená východnými pasátmi. Od novembra do apríla je tu veľmi teplo a zároveň i daždivo, vyskytujú sa i cyklóny. Potom nasleduje chladnejšie obdobie a suchá sezóna od mája do novembra. Najviac zrážok spadne na náveternom východnom pobreží. Polostrovu Masoala sa dokonca hovorí „nočník Madagaskaru“, keďže tu spadne až 6000 mm zrážok ročne. Západná časť je suchšia a juh je dokonca vyprahnutý. Teploty počas chladnejšieho obdobia dosahujú cca 20 ℃, v teplejšom období sa pohybujú okolo 30 ℃.

Fauna a flóra je rozdielna než na africkom kontinente, či inde vo svete. Je jedinečná, čo je dané dlhodobým oddeleným vývojom. Medzi najznámejších obyvateľov ostrova patria lemury. Na Madagaskare sa nachádza 47 národných parkov, 19 tisíc druhov rastlín a jedinečné zvieratá. Madagaskar sa preslávil aj baobabom. Viac ako 100 druhov lemurov na svete má svoj domov práve tu, rovnako ako 340 druhov chameleónov a 250 vtáčích druhov.

Ešte v 17. storočí tu žil aj najväčší známy vták sveta Aepyomis, raz tak veľký ako pštros. Meral 3 metre, vážil pol tony a kládol 10 kg vajcia. V rezervácii Anlamazaotra žije lemur Indri, ktorý je najväčším žijúcim druhom. Pozornosť pútajú aj lemury šedé a hnedé. Na lemurom ostrove vo Vakona Lodge žijú taktiež rôzne druhy. Nenájdeme tu žiadne veľké bylinožravce ani šelmy.

80% miestnych živočíchov a 90% rastlín sú endemické, ako napríklad orchidea, baobaby, palmy. Tunajšia fauna a flóra je chránená v mnohých prírodných parkoch. V roku 1990 bola založená asociácia „Madagaskarské národné parky“, ktorej cieľom je uchovanie unikátnych prírodných krás, ale tiež vzdelávanie. Niekoľko parkov sa zjednotilo pod názvom Dažďové pralesy Atsinanana a pre svoju jedinečnosť tak lákajú návštevníkov z celého sveta.

Madagaskar bol osídlený asi pred 2000 rokmi a bol jedným z posledným miest na svete, ktoré bolo obývané ľuďmi. Títo pôvodní obyvatelia sa sem doplavili na kanoe z oblasti južného Bornea. Prvý obyvatelia zničili značnú časť pôvodnej fauny, stínali a pálili lesy za účelom rozvoja poľnohospodárstva. Vyhubili aj niektoré druhy zvierat, vrátane veľkých lemurov. Živili sa pestovaním ryže na terasovitých políčkach. Neskôr sa sem dostávajú aj kmene z juhovýchodnej Afriky, ktoré sa zmiešali s pôvodným obyvateľstvom. V 7. storočí sem prichádzajú Arabi, ktorí zaviedli islam a udržovali obchodné styky. Na začiatku 16. storočia sem priplával portugalský moreplavec Diego Dias.

Koncom 17. storočia tu Francúzi založili obchodné mestá. V tom období existovalo na ostrove niekoľko kráľovstiev, ktoré boli na pomerne vysokej ekonomickej úrovni, za čo mohol najmä obchod s Európou. Najvýznamnejším bol kmeň Merina. V roku 1793 začal jeho predstaviteľ, kráľ Andrianampoinimerina ostatné kráľovstvá zjednocovať. Úspešne si viedol aj jeho syn, kráľ Radama I.

Meno Móric Beňovský sa v 18. storočí spomínalo nielen na našom území, ale aj vo Francúzsku a na Madagaskare. Francúzsky kráľ Ľudovít XV. poveril Beňovského za miestodržiteľa tohto ostrova. Keďže sa snažil o ochranu domorodcov, tri severovýchodné kmene ho zvolili za kráľa. Nazvali ho „anpanjakabé“, teda „kráľ kráľov“. Jeho druhá expedícia na ochranu Madagaskaru pred francúzskymi obchodníkmi a otrokármi už úspešná nebola. Zahynul počas krvavej roztržky ku ktorej došlo v roku 1786. Dodnes sa však o našom rodákovi z Vrbového učia aj na madagaskarských školách a je po ňom pomenovaná aj ulica.

Začiatkom 19. storočia na ostrov prichádza pomoc z Británie, londýnske misionárske spoločnosti, ktoré spravoval James Cameron. Boli tak zakladané školy, pomocou latinky sa prepísala miestna abeceda, bola preložená Biblia a na ostrov prúdili novodobé technológie. Po Radamovi I. nastúpila na trón jeho manželka Ranavalona I., ktorá sa do dejín ostrova zapísala vyhnaním cudzincov a zakázala praktikovanie kresťanstva. Jej syn Radama II. sa snažil umierniť jej pravidlá. Nenašiel však podporu u dvoranov, ktorí sa snažili získať viac právomocí pri riadení. Nakoniec sa manželka Radama II. vydala za vtedajšieho premiéra, čím sa tak k moci dostal i premiér.

V roku 1883 sa na Madagaskar dostali Francúzi a začalo niekoľkoročné obdobie konfliktov. V roku 1890 Francúzsko vyhlásilo protektorát. O päť rokov neskôr dobyli prístavné mesto Taomasina a Antananarivo a primäli vtedajšiu kráľovnú rezignovať. Kráľovská rodina utiekla na Reunion a neskôr do Alžírska. Počas toto obdobia vzniká mnoho plantáží pre pestovanie plodín určených na vývoz. Zmenilo sa i hlavné mesto, kde sa vybudovali dláždené široké ulice. Kráľovský palác sa premenil na múzeum. Aj v odľahlejších častiach ostrova sa zakladali školy a vyučovala sa francúzština. Francúzi stavali cesty a zrušili otroctvo. V roku 1947 došlo k povstaniu, ktoré bolo po roku potlačené, ale zahynulo 80 000 miestnych obyvateľov. Po roku 1956 žiada nezávislosť, ku ktorej došlo 14. októbra 1958. Plnej nezávislosti sa ostrov dočkal 26. júna 1960.

Juhozápadná časť ostrova je charakteristická širokým pobrežím, nádhernými plážami, krištáľovo čistou vodou. Dedinku Mangily môžete spoznávať na štvorkolkách cez pláže ostrova. Zaujímavý je les Mikea alebo rezervácia Doumergue, kde rastú baobaby a kaktusy a žijú tu vtáky, korytnačky. Lagúna Ifaty je so svojím 100 km dlhým koralovým útesom jednou z najkrajších na svete a ideálna na šnorchlovanie. Milovníci potápania ocenia lagúnu Ranobe. Na severe od Ifaty sa nachádza krásna lokalita Plat s azúrovým morom a širokými zátokami. 

Záliv Salary patrí medzi najkrajšie na potápanie vďaka koralovým útesom. Vnútrozemie tejto oblasti je vyprahnuté, tvorí ho savana a rastú tu tiež baobaby.

Dedina Itampolo, ležiaca 360 km od Tulearu žije hlavne rybolovom. V okolí sa rozprestierajú biele pieskové duny a úžasné pláže. Rybárska oblasť Anakao je vhodná pre milovníkov potápania, kitesurfingu, windsurfingu a šnorchlovania. Z Anakao je možné sa plaviť na susedné ostrovy Nosy Be a Nosy Satrana. Od Tuelaru je vzdialené dve hodiny plavby loďou.

Dedina Belo sur mer je známa pre soľ. Zátoka je chránená pre podmorský svet. Leží juhozápadne od Menabe. Tunajšie rodiny získavajú z piesku soľ a svoje tradičné metódy si odovzdávajú z generácie na generáciu. Známe je aj pre lodenice na výrobu lodí, čo je dedičstvo bretónskych remeselníkov, ktorí na ostrov prišli v minulosti. Okolité koralové ostrovčeky, najmä Nosy Andravoho, Nosy Tania, Nosy Angorahoka sú ako stvorené na objavovanie.

Vysokohorské mesto Fianarantsoa je srdcom juhovýchodného regiónu. Leží 400 km od hlavného mesta. Bolo postavené v roku 1830 na kopci Ivoenana. Jeho názov značí „mesto, kde sa učíme dobru“. Nachádza sa tu množstvo tradičných domov, 50 kostolov, škôl, kníhkupectiev. Mesto je známe aj pre gastronómiu, pre vinice Isandra a Famoriana, syry Ivoamba a čajové plantáže Sahambava.

Juhovýchod Madagaskaru je charakteristický množstvom národných parkov, tropických pralesov, členitým pobrežím a krásnymi opustenými plážami. Nachádza sa tu kanál Pangalanes, ktorý pretína celú východnú a juhovýchodnú časť ostrova. Množstvo rybárskych mestečiek, kde život pulzuje v duchu tradícií a jednoduchosti dotvára úžasné scenérie. Mesto Mananjary je producentom kávy, vanilky a korenia. Nachádza sa tu miestne trhovisko a centrum mesta sa pýši domami z koloniálnej éry.

Manakara je malé prístavné koloniálne mesto, známe pre pláže s kokosovými palmami. Nie na všetkých je možné sa bezpečne kúpať z dôvodu silných prúdov. Zaujímavé sú výlety na kanoe pozdĺž kanála Pangalanes. Manakara je však vhodným miestom na cykloturistiku. Nachádza sa tu napríklad továreň Antemoro na výrobu papiera a je známe pre železničnú trať Fianarantsoa-Manakara, kde vlak prekonáva strmé svahy a klesá pozdĺž priepastí rýchlosťou 35 km. Jedná sa tak o najstrmšiu vlakovú trať na svete.

Farafangana je známa pre pestovanie kávy, klinčekov, ryžu, korenia a ovocia. Žijú tu tri etnické skupiny Antefasy, Zafizoro a Rabakara. Odtiaľto je možné navštíviť špeciálnu rezerváciu Manambo, kde žije množstvo endemických lemurov – Eulemur albocallaris a Varicia Variegata. 75 km od Farafangany leží mesto Vangiandrano, čo v preklade značí „kde si kúpite vodu“. Známe je práve pre bohaté prírodné zdroje. Tento región je úrodný a preto ho Malgaši už roky využívajú na pestovanie ryže, manioku, sladkých zemiakov, tropického ovocia, vanilky, kávy, klinčekov a korenia.

Mesto Toamasina je ekonomickým hlavným mestom Madagaskaru, ktoré leží na východnom pobreží. Nachádza sa tu park Ivoloina pre milovníkov prírody, pevnosť Manda pre kultúrnych nadšencov, Fulepoints pre fanúšikov pláží s bielym pieskom a Mahambo je rajom pre surfistov. Mesto je bohaté na históriu a budovy z 19. storočia. Spoznať sa dá aj keď vysadnete na rikšu a navštívite známe trhy „Bazaar kely“ či „Bazaar be“.

Pozdĺž východného pobrežia Madagaskaru sa ťahá kanál Pangalanes, ktorý tvoria rieky a jazerá v dĺžke 645 km. Okolie tvorí bujná vegetácia, mangrovníky, ryby, lemury, plazy, ale aj biele piesočnaté pláže lemujúce Indický oceán.

Sever ostrova preslávila krajina, kde ležia tsingy. Nachádza sa tu krásny park Bemaraha. Brehy tejto časti ostrova obmývajú tyrkysové vody. Známy je región Sava, ktorý je svetovým hlavným mestom vanilky, čo predstavuje dve tretiny svetovej produkcie. Existujú tu štyri hlavné mestá, Sambava, Antalaha, Vohemar a Andapa. Mnohé časti sú stále chránené pred masovým turizmom. Dominantné sú kokosové háje, ryžové polia či sady.

Jedinečnosť ukrýva aj rybárska dedina Antalaha ako i jej okolie, kde leží rieka Ankavanana s možnosťami športových aktivít. Antalaha tvorí vstupnú bránu do národného parku Masoala, ktorý na ploche 230 000 ha ponúka rozmanitú faunu a flóru.

V severnej časti ostrova leží aj nádherné súostrovie Nosy Be s početnými malými ostrovmi, kde nechýbajú krásne pláže a typická dovolenková exotická idylka. Hlavným mestom severného regiónu je mesto Diego Suarez. Nachádza sa tu tretí najväčší prístav na Madagaskare. V okolí leží známa pláž Ramena s kilometrami tyrkysovej vody a bielym pieskom, červené tsingy či Smaragdové more.

Tsigny boli zaradené na zoznam UNESCO v roku 1990 a o 7 rokov neskôr už aj vápencová plošina národného parku Bemaraha. Tsingy predstavujú jednu z najúžasnejších častí Madagaskaru, ktoré tvoria trhliny, pukliny, vápencové bloky pripomínajúce ostré čepele. Pred miliónmi rokov bola táto oblasť pod morom, kde boli mušle, koraly, čím postupom času vytvárali obrovskú platňu s hrúbkou až 200 m. Voda postupne ustupovala a zostávajúci vápenec na vzduchu tak vytváral kaňony. Dážď a erózia vytvárali tieto jedinečné útvary. Na vrcholoch dosahujú tsingy vysokú teplotu, zatiaľ čo na dne je málo svetla a vegetácia tam rastie riedko. V parku rastie okolo 900 druhov pôvodných rastlín. Žije tu takmer 400 živočíšnych druhov a to cicavcov, plazov, vtákov a obojživelníkov.

Nádherná alej baobabov sa nachádza 19 km od Morondavy. Väčšina týchto baobabov má viac ako 800 rokov. Baobab je skutočným zázrakom madagaskarskej flóry. Je to majestátny a posvätný strom. Existuje osem druhov, z toho šesť rastie na Madagaskare. Alej baobabov predstavuje najviac exemplárov na svete, kde si človek uvedomí ich impozantnú veľkosť a ich nádherné kmene. Baobabu sa tu hovorí „reniala“, čo značí „matka lesa“. Baobab dokáže zniesť aj extrémne klimatické podmienky. Kmeň je naplnený vodou, preto sa mu zvykne hovoriť aj „fľaškový strom“. Kmeň meria u niektorých druhov až 9 m a dosahuje výšku až 30 m.

Národný park Marojejy sa nachádza na severovýchode ostrova, medzi mestami Andapa a Sambava. Tvorí ho jedinečný masív a často sa o ňom hovorí, ako o zázraku prírody. Sú tu strmé útesy a častá hmla. V parku existujú 4 rôzne druhy lesov, rastie tu papradie, palmy, kvety a žijú tu vtáky, lemury, plazy všetkého druhu a obojživelníky. Objavená tu bola fosília z obdobia dinosaurov, stará približne 120 miliónov rokov. Ideálny je na návštevu od apríla do mája a od septembra do decembra, kedy sú dažde zriedkavé.

Oblasť Masoala a najmä Cape Park je na zozname UNESCO pre výnimočnú lokalitu a rôznorodosť. Nachádza sa na severovýchode Madagaskaru, v regióne Diego Suarez a je najväčšou chránenou oblasťou ostrova. Žijú tu červené lemury a žaby. Objaviť môžete vodopády, staré železnice. Radí sa medzi najvzácnejší malgašský región, pričom sú dostupné aj tri morské oblasti, vhodné na potápanie či šnorchlovanie. Pri brehoch sa objavujú veľryby, ktoré sa pária a rodia v zátoke Antongil, kde je ich možné pozorovať. Celý región ponúka turistiku v lesoch, kajakovanie, potápanie, šnorchlovanie v tyrkysových vodách zálivu Antongil.

Mesto Diego Suarez, nazývané aj Antsiranana je najväčším mestom severnej časti ostrova. Po dlhú dobu tu bývala francúzska posádka, kde dodnes možno pozorovať pozostatky kolonizácie. Tento región je plný krásnych pláží, rybárskych dedín a krásnej prírody, ktoré tvoria pohoria Amber a Ankarana.

Nádherný park Ranomafana leží v juhovýchodnej časti ostrova.  Od mesta Fianarantsoa je vzdialený 60 km. Pre svoj hustý dažďový prales a množstvo prírodných horúcich prameňov je zaradený aj na zoznam UNESCO. Charakteristická je bohatá fauna a flóra, endemické rastliny a vodopády.

Národný park Andringitra je jedným z najkrajších parkov na ostrove a patrí na zoznam UNESCO. Nachádza sa tu druhý najvyšší vrch Madagaskaru. Napriek náročnému prístupu do parku (iba 4x4), ponúka dažďový prales a možnosť výstupu na vrch Boby, ktorý sa ťahá do výšky 2658 m. Národný park dotvárajú lúky, malé ostrovčeky lesov, húštiny a 300 m vysoký vodopád Riambavy.

Hlavné mesto Madagaskaru – Antananarivo svojim kopcovitým terénom pripomína stredomorské oblasti. Skrátene sa mu hovorí Tana. Je hlavným strediskom krajiny, kde žije okolo 3,7 mil. obyvateľov. Leží 145 km od východného pobrežia a 215 km juhozápadne od hlavného prístavu Taomasina. Mesto chránia dve pevnosti, ležiace na východnej strane, odkiaľ bolo mesto postupne stavené. Najvyšší bod mesta sa nachádza vo výške 2643 m. V Tane sa nachádza viac ako 5000 rôznych kostolov vrátane anglikánskych a rímskokatolíckych. Nachádza sa tu tiež univerzita a medzinárodné letisko Ivato.

Kedysi sa táto oblasť Antananariva nazývala Analamanga „Modrý les“. V roku 1960 bol región dobytý merinským kráľom, ktorý sem prišiel s tisíckami vojakov. Preto dnešný názov mesta v prekladu značí „Miesto tisícich vojakov“. V roku 1793 sa mesto stalo hlavným mestom kmeňa Merina. Tak tu bol pre merinských kráľov postavený kráľovský paláca Rova. Do roku 1869 bola väčšina domov stavaná z dreva a rákosia. Po príchode kolonialistov sa zmenil ráz mesta, ktoré započali príchodom britského misionára Jamesa Camerona. Francúzi v roku 1895 dobyli Madagaskar. Vtedajší počet obyvateľov bol okolo 100 000, ale do roku 1950 sa zvýšil na 175 000. V meste sa stavali cesty a dlhé schodiská, ktoré spojovali miesta, čo nebolo možné spojiť cestami vhodnými pre koče a vozy. Pre výstavbu sa vysušovali i močiare. Centrálne námestie Andohalo sa rozšírilo o terasy a záhony.

Tropické podnebie pozdĺž pobrežia, mierne vo vnútrozemí, zrážkové na juhu. Obdobie dažďov trvá približne od novembra do marca a na vysočinách v strede ostrova môžu teploty v tomto čase klesnúť až pod 10°C. Tropické búrky a cyklóny ohrozujú ostrov celoročne, ale najmä v januári a februári. Najohrozenejšie je východné pobrežie, avšak zasiahnuté môže byť aj hlavné mesto.

Madagaskar je frankofónnou krajinou pri juhovýchodnom pobreží Afriky s unikátnymi prírodnými krásami a endemickou flórou i faunou. Napriek geografickej a politickej blízkosti k africkému kontinentu, Madagaskar nie je typickou africkou krajinou, napriek kultúrnemu dedičstvu Ázie nie je ani ázijskou krajinou a napriek koloniálnej minulosti pod francúzskou vládou nie je ani európsky. Unikátnosť prírodného bohatstva a kultúrne dedičstvo ostrova vytvára predpoklady pre jeho atraktívnosť ako turistická destinácia. Madagaskar však ekonomicky patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta a z hľadiska infraštruktúry nie je na masy turistov ani zďaleka pripravený. Preto treba pri ceste na ostrov rátať s viacerými nedostatkami. 

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Pretórii, 930 ARCADIA Street, Arcadia 0083, Pretoria, Juhoafrická republika

Tel: +27 123422051
Email: emb.pretoria@mzv.sk

Občania Slovenskej republiky potrebujú pre vstup do krajiny platný cestovný pas, vízum, spiatočný cestovný lístok a potvrdenie o očkovaní proti žltej zimnici pri ceste z infikovanej oblasti:
AFRIKA: Angola, Benin, Burkina Faso, Burundi, Čad, Etiópia, Gabon, Gambia, Ghana, Guinea, Guinea-Bissau, Kamerun, Keňa, Konžská demokratická republika, Konžská republika, Libéria, Mali, Niger, Nigéria, Pobrežie slonoviny, Rovníková Guinea, Rwanda, Senegal, Sierra Leone, Somálsko, Stredoafrická republika, Sudán, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Tanzánia, Togo a Uganda.
LATINSKÁ AMERIKA: Bolívia, Brazília, Ekvádor, Francúzska Guayana, Guayana, Kolumbia, Panama, Peru, Surinam a Venezuela.

Občania SR môžu požiadať o vízum pred vstupom do krajiny na ktoromkoľvek zastupiteľskom úrade Madagaskaru. K žiadosti o vízum je potrebné predložiť platný cestovný pas, vyplniť žiadosť o vízum, predložiť 1 fotografiu pasového formátu a kópiu plánu cesty, ktorú vyhotoví cestovná kancelária. Adresy veľvyslanectiev Madagaskaru vo svete možno získať na internetovej stránke www.embassy.org/madagascar, e-mail malagasy@embassy.org.

Pri vstupe do krajiny je potrebné deklarovať dovážané valuty. Limitovaný je dovoz tabakových výrobkov (500 ks cigariet) a alkoholických nápojov (1 fľaša), pri vstupe do krajiny sa deklarujú videokamery.
Prísna legislatíva existuje v oblasti vývozu z krajiny. Vyvážať akékoľvek rastliny a živé zvieratá (vrátane vtáčích vajec a ich škrupín) je možné len na základe špeciálneho povolenia ministerstva poľnohospodárstva; výnimku tvorí korenie v malom množstve. Vývoz kultúrnych pamiatok a umeleckých diel povoľuje ministerstvo kultúry. Vývoz nazbieraných minerálov (drahokamov a polodrahokamov) vo väčšom množstve musí povoliť ministerstvo baníctva. Ak boli vyvážané veci riadne zakúpené, je nutné predložiť doklad o kúpe.