Peru, ležiace len kúsok od rovníka smerom na juh je krajinou mnohých tvárí, rozmanitostí a fantastickej histórie plnej kamenných divov. Susedí s Chile, u jazera Titicaca s Bolíviou, u Amazonského regiónu s Brazíliou, na severe s Ekvádorom a Kolumbiou.
Počasie sa odvíja od Ánd. Iné podnebie je v horách a iné pri oceáne. Počas našej zimy je v Peru leto, a to od novembra do apríla. Vo vnútrozemí vo vyšších polohách je pekné počasie po celý rok. Môžete navštíviť "Mesto kráľov" Limu, "malé Galapády", "mesto folklóru" Puno, ktoré je vstupnou bránou z Peru k najvyššie položenému jazeru na svete - Titicaca. Cuzco, hlavného mesta inckej ríše, s množstvom známych pamiatok netreba obchádzať. Známy je aj výstup na Machu Picchu, posvätného mesta Inkov s divokou prírodou po stopách Inkov.
Arequipa je druhé najväčšie mesto v Peru, známe tiež ako "biele mesto". Prívlastok „biele mesto“ dostala Arequipa hlavne pre materiál, z ktorého sú postavené mnohé budovy - z bieleho sopečného tufu, čo je vlastne usadená hornina vulkanického pôvodu. Ľahko sa opracováva a preto sú mnohé budovy v Arequipe krásne a plné rôznych zvieracích či kvetinových motívov. Ale ako náhle príde zemetrasenie, ľahko tieto budovy padajú a rúcajú sa. Leží v nadmorskej výške asi 2300 metrov. Jeho okoliu dominujú majestátne sopky - Misti, Chachani a Pichu Pichu.
Správny cestovateľ pri návšteve Peru nesmie vynechať kráter Patapampa, ktorý sa nachádza v blízkosti mesta Arequipa. Prostredie v okolí skrášľuje nádherná vysokohorská scenéria. Najvyšší priechod Patapampa sa nachádza až vo výške 4 900 metrov. Pri danej výške sa môžu preukázať choroby vysokej nadmorskej výšky, ktoré sa prejavujú bolesťami žalúdka či bolesťami hlavy. No ničomu sa nevyrovnajú nádherné výhľady na okolitú krajinu. Dostať sa dá až na vyhliadku odkiaľ je krásny výhľad pohorie Andy a sopky obklopujúce Arequipu.
Rezervácia Paracas na juhozápade Peru skrýva nielen unikátne prírodné skvosty, ale aj stopy výnimočnej histórie. Práve tu žili niekoľko storočí pred Kristom ľudia, ktorých kultúra bola neuveriteľne vyspelá. Paracas je maličké rybárske mestečko, no zároveň jedno z hlavných pobrežných letovísk v Peru. Malé prístavné mesto žije predovšetkým z oblasti cestovného ruchu a je východiskom pre výlety na ostrovy Ballestas, prezývané aj ,,malé Galapágy“. Lodný výlet na ostrovy Ballestas je veľmi obľúbeným, ostrovy sú domovom uškatcov, tučniakov a morského vtáctva.
Ostrovy Ballestas, tiež prezývané malé Galapágy, sú skupinka ostrovčekov v blízkosti mestečka Paracas na južnom pobreží Peru. Ostrovy sú domovom pre mnoho živočíchov, napríklad tu môžete pozorovať tulene, tučniaky Humbodtove a úchvatné pelikány peruánske v ich prirodzenom prostredí. Na Islas Ballestas žije približne 2 milióny morských vtákov a iných živočíchov. Pestrosť živočíšnej ríše nedosahuje úroveň Galapág, napriek tomu ostrovy poskytujú reprezentatívny pohľad na faunu studených tichomorských vôd.
Provinčné mesto Chivay, leží na dohľad sopke Mismi a je naozajstná brána do svetoznámeho kaňonu Colca. Mesto Chivay sa nachádza vo výške 3 640 m n. m. Najjednoduchšie sa sem dá dostať autobusom z Arequipy. Neďaleko mesta sa nachádza zdroj obsidiánu, teda sopečné sklo. Samotné mesto je známe svojim farebným trhom, pekným kostolíkom, inkským mostom cez tiesňavu rieky Colca a turistami často navštevovanými termálnymi prameňmi.
Cruz del Condor je jedným z tradične navštevovaných miest v Peru a je označovaný za jeden z najhlbších kaňonov na svete. Počas návštevy Cruz del Codnor budete fascinovaní jeho krásou. Súčasne vám zaručuje vyhliadky na masívy hôr týčiace sa nad kaňonom. Jedným zo špecifických predstaviteľov fauny vo vysokohorskej oblasti je kondor. Dokáže lietať vo výške až sedemtisíc metrov a dožíva sa veku sedemdesiatich rokov. Je výnimočný obrovským rozpätím krídel počas letu. Miesto charakteristické pozorovaním kondorov v Peru je práve Cruz del Condor.
Titicaca je posvätné jazero, ktoré je zároveň najvyššie položeným na svete. Tento titul získalo vďaka svojej polohe vo výške presahujúcej 3800 m.n.m., no návštevníkov láka aj inými zo svojich predností. Táto bezodtoková vodná plocha ležiaca na hraniciach Peru a Bolívie je zaujímavá najmä svojou funkčnou lodnou obchodnou dopravou prechádzajúcou pomedzi stále obývané plávajúce ostrovy. Nezabudnuteľné prostredie horského jazera má viac ako 20 prítokov.
Neobyčajné miesto, ktoré by ste len ťažko hľadali inde na svete. Člny, obydlia, ale aj ostrovčeky postavené z niekoľkých vrstiev tunajšej trstiny tortora rastúcej na pobreží Titicaca sú totiž originálnou záležitosťou tohto posvätného, no chladného jazera.
Hoci dnes už väčšina z tunajších Indiánov žije na pevnine, prichádzajú sem, aby sa nemuseli úplne vzdať svojho domovského prostredia a zároveň, aby predali svoje ručne tkané a pletené výrobky z obľúbenej jemnej vlny alpaky. Aj vďaka tomu si môžete užiť autentickú atmosféru, ktorá vás očarí a nenechá zabudnúť.
Dedinka Andahuaylillas je vzdialená asi 36 km juhovýchodne od mesta Cusco a nachádza sa asi vo výške asi 3000 m n. m. Hlavnou atrakciou Andahuaylillas je jeho barokový kostol svätého Petra apoštola. Kostol je premenovaný na " Sixtínsku kaplnku Ameriky" kvôli nádherným freskám, ktoré zdobia jeho múry. Kostol je jednoduchá stavba, tvorená hrubými mramorovými stenami, bežnými v koloniálnych budovách, a má pomerne skromnú štruktúru. Zatiaľ čo exteriér kostola vyzerá dosť pokorne, je to interiér, ktorý robí kostol z najcennejších klenotov koloniálneho umenia v Peru.
Kostol San Pedro Apóstol postavili jezuiti v 16. storočí. Exteriér kostola je skôr jednoduchšieho charakteru, no jeho jednoduchosť vynahrádza interiér, ktorý je viac než bohatý. Okrem krásnych nástenných malieb a obrazov sa vo vnútri nachádza i detailne vyzdobený hlavný oltár a majestátny klavír.
„Mesto kráľov“, ktoré založili kolonizátori už v 16. storočí, dnes patrí medzi 5 najväčších metropol na kontinente. Svojou rozmanitosťou láka každoročne množstvo turistov, ktorým ponúka široké spektrum možností.
Okrem historického centra plného honosných koloniálnych budov, tu možno nájsť viacero sakrálnych stavieb či slumové mestečká, ktoré sem pribudli počas minulého storočia, počas nárastu prisťahovalcov z peruánskych Ánd. Veľkým potešením je toto hlavné mesto aj pre milovníkov prímorského oddychu, rozprestiera sa totiž na desiatkach kilometrov pacifického pobrežia, nad ktorým bdie socha Krista siahajúca do viac ako 30 metrovej výšky.
Miraflores je jednou z hlavných turistických atrakcií v meste Lima. Je to exkluzívna rezidenčná a luxusná nákupná štvrť južne od centra mesta. Tu si môžete vychutnať západ slnka nad Tichým oceánom. Poslúži vám na to príjemná promenáda romantického ,,Parku lásky“.
Štvrť Miraflores sa o všeobecnosti označuje za bohatú nákupnú štvrť s reštauráciami, nákupnými strediskami a barmi, kde pulzuje rušný nočný život. Nájdete tu množstvo obchodov so suvenírmi, ceny sú tu však vyššie ako na miestnych trhoch.
V zime, jún až september, teploty dosahujú 14 - 16 °C. Vlhkosť je veľmi vysoká, v priemere nad 90 %. V lete, november až apríl, teploty dosahujú okolo 25 - 28 °C. K návšteve najzaujímavejších oblastí - Machu Picchu, Iquitos, Huariz - sa neodporúča obdobie medzi decembrom a aprílom vzhľadom na obdobie dažďov v týchto oblastiach.
Návšteva najzaujímavejších oblastí Peru - Machu Picchu, Iquitos a Huariz - sa neodporúča v čase obdobia dažďov. Tie sú od decembra do apríla a hrozí pri nich zosun pôdy v týchto oblastiach. Všeobecne ideálny čas pre turistické cesty do peruánskych Ánd je obdobie sucha trvajúce od mája do novembra.
Odlety z Viedne cez Paríž alebo Madrid.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Buenos Aires, Figueroa Alcorta 3240, 1425 Buenos Aires, Argentina
Tel: +54 1148013917
Email: emb.buenosaires@mzv.sk
Na vstup do Peru je podmienkou cestovný pas s platnosťou najmenej 6 mesiacov odo dňa vstupu do krajiny. Pre turistické cesty do 90 dní postačuje platný cestovný pas SR.
Je zakázané dovážať a vyvážať z Peru napr. zbrane, semená, rastliny a ich deriváty, ktoré musia byt vybavené predpísanými povoleniami. Pre dovoz a vývoz zvierat a rastlín platia medzinárodné predpisy, čo znamená, že sa vyžaduje medzinárodný zdravotný certifikát, prípadne očkovací preukaz.
Na trasy turisti väčšinou využívajú diaľkové autobusy. Cena závisí od vzdialenosti (približne 100 km stojí okolo 15 solov). Neodporúča sa cestovať lacnejšími dopravcami, ktorých technický stav vozidiel je nevyhovujúci. Povrch miestnych diaľnic je pomerne dobrý, diaľničné poplatky sú približne 3,- až 5,- solov na 80 km. Cesty vo vnútrozemí sú však vo veľmi zlom stave. Pravidlá cestnej premávky sa prakticky nedodržiavajú. Pokiaľ ide o dopravu v meste, odporúča sa prepravovať tzv. žltými taxíkmi, ktoré sú registrované. Taxíky nemajú tachometer a tak je potrebné si cenu za odvoz dohodnúť s taxikárom ešte pred absolvovaním cesty. Väčšina taxikárov má zmluvné ceny.
Aguas Calientes, v preklade teplá voda alebo horúce pramene, sa dnes volá Machu Picchu Pueblo, ale väčšina ľudí ho stále volá po starom. Je to mestečko v pravej vysokohorskej džungli, obklopené v nadmorskej výške približne 2.100 m n. m. Mesto Aguas Calientes je východiskovým bodom pre návštevy nezabudnuteľného Machu Picchu, takže tu nájdete veľké množstvo turistov, ktorí začínajú svoju púť k záhadnému stratenému mestu Inkov
Peruánskou lahôdkou je ceviche. Základom ceviche sú čerstvé nadrobno nakrájané ryby, morské plody, ako mušle, čierne mušle, krevety či chobotnice, ktoré sa marinujú 15 min. v citrusovej, citrónovej či limetkovej šťave. Na dochutenie sa pridávajú čili papričky, paprika a červená cibuľa. Podáva sa so sladkými zemiakmi, kukuričnými zrnami, avokádom a listami šalátu. Existuje sto rôznych spôsobov. To čo majú spoločné je čerstvosť. Ceviche sa začalo pripravovať už v dobe Inkov, o čom sa dozvedáme od španielskych dobyvateľov. Z ceviche ako vedľajší produkt vzniká mliečna omáčka „tigrie mlieko“, a to spojením rybích bielkovín a citrusovej šťavy.
Pôvabné miesto na juhu peruánskej krajiny s bohatou históriou a jedinečnou atmosférou bolo niekdajším hlavným mestom inckej ríše. Domáci ho prirovnávali k telu pumy, ktoré bolo rozdelené do štyroch častí podľa regiónov a v ktorej hlavu tvorila pevnosť Sacsayhuamán. Ďalšími lákadlami sú lokálne kostolíky, kláštorne budovy, hlavné námestie a trhovisko. Medzi najobľúbenejšie a najnavštevovanejšie pamiatky patrí Chrám Coricancha, kúpele Tambo Machay, skalný komplex Ouenqo s amfiteátrom a pevnosť Puca Pucara, pomenovaná podľa červených kameňov.
Dominikánsky kláštor Santo Domingo stoji na základoch, ktoré kedysi patrili najkrajšiemu a najvýznamnejšiemu chrámu inkskej ríše Coricancha, nazývanému i Zlatý dvor. Keď španielski dobyvatelia dobyli v 16. storočí Cuzco, Coricanchu prestavali na kostol Santo Domingo, väčšinu inkských múrov však nechali nedotknutú. Katastrofálne zemetrasenia v rokoch 1650 a 1950, ktoré narobili veľké škody v meste Cuzco, nezmenili pôvodný charakter stavby.
Korikancha, pôvodne veľký chrám Slnka, bol najvýznamnejší chrám Inkov plný zlata. Keď do mesta Cuzco prišiel Francisco Pizarro so svojou hordou dobrodruhov, ktorá sa hnala za zlatom a striebrom, všetko, čo bolo zo zlata a striebra roztavili, zdemolovali paláce a umelecky zdobené stavby a kameň z nich použili na výstavbu svojich kresťanských chrámov. Chrámové steny boli pokryté sedemsto kusmi zlatých dosiek. Na dvore bola tráva, kvety a kukurica celé z čistého zlata, zo zlata boli aj vtáky a pasúce sa lamy, zlaté slnko žiarilo nad zlatými postavami žien a detí.
Ikonické a veľmi výrazné peruánske jedlo je aj morča „kui“. Najčastejšie sa grilujú, alebo sa pečú v špeciálnej rúre. Miestne obyvateľstvo konzumuje sušené listy koky. Tie sa dajú žuť, pripravovať ako čaj a pridávajú sa aj do jedál. Koka tak v tejto forme nepôsobí narkoticky, v prostredí s vysokou nadmorskou výškou sa využíva veľmi často.
