Katar

Polostrov Zakreet a tiež rovnomenná dedina, ktorá sa nachádza 80 km severozápadne od Dohy. Túto oblasť preslávil americký umelec Richard Serra, ktorý tu vytvoril 16,7 m vysoké oceľové monolity pod názvom East-West/West-East. Na polostrove leží aj biosférická rezervácia Al Reem, chránená oblasť UNESCO, kde žijú gazely a oryxy. Bolo tu postavené aj opevnené mestečko Film City a využíva sa na natáčanie, takže sa príležitostne objaví v arabských drámach. Pozornosť tu vzbudzujú skalné formácie pripomínajúce huby.

Al Khor je oblasť ležiaca približne hodinu cesty od Dohy. Známa je pre mangrovníkový les Al Thakhira a Purpurový ostrov, kde sa kedysi zbierali slimáky na výrobu purpurového farbiva. Preto ostrovu prischol názov „purpurový“. Je to populárna destinácia pre pozorovanie vtáctva, kde má domov viac ako 100 rôznych druhov, na bicyklovanie, na turistiku, plávanie či kajaky.

Len 20 minút plavby od Dohy leží Banánový ostrov. Radí sa medzi najmalebnejšie a najexotickejšie ostrovy na svete s idylickou „maldivskou“ atmosférou. Má tvar polmesiaca a rozprestiera sa na 12 hektároch, pričom ho tvorí jedinečná morská biodiverzita ako i útesy.

Pod vodou je toto miesto na šnorchlovanie a potápanie ako stvorené. Nad vodou sú zas hotely s bazénmi, reštaurácie, súkromné pláže, golfové ihriská, tenisové kurty. Hotely sa tu pretekajú o najlepšie spa, či už v thajskom štýle, s arabskými rituálmi alebo tureckým hammamom. Zaujímavo pôsobí aj ostrov Al Safliya s krásnym výhľadom na Dohu.

Katar má svoju biosférickú rezerváciu Al Reem, ktorá je i na zozname UNESCO. Je  domovom gaziel, oryxov a iných vzácnych púštnych živočíchov. Nachádza sa tu i Film City, opevnené mestečko, postavené v púšti, s katarskou vlajkou vlniacou sa na stožiari na vrchole jeho najvyššej veže. Brány sú zvyčajne otvorené a návštevníci sa môžu zastaviť a preskúmať toto miesto. Film City bol postavený ako miesto natáčania a príležitostne sa objavuje v arabských drámach a promo akciách, aj ku futbalovým majstrovstvám sveta FIFA 2022, ktoré hostil Katar. O niečo tajomnejšie, aspoň vo vzhľade pôsobia  "púštne huby" pozdĺž polostrova.  Storočia veternej erózie tu vyhĺbili vápencové skaly do krásnych tvarov podobných hubám. 

Prvá zmienka o Bidde (dnes súčasť Dohy) pochádza z roku 1681. Bidda bola prvou časťou Dohy. Neskôr bola začlenená do väčšieho mesta - Doha, ktoré pôvodne existovalo ako samostatná osada. Názov Bidda je v záznamoch karmelitánskeho kláštora. V roku 1765 sa objavuje mapa od Carstena Niebuhra, ktorý jediný prežil nešťastnú šesťročnú cestu cez Blízky východ. Bol jeden z prvých západných prieskumníkov, ktorí navštívili Arabský polostrov. Niebuhrova mapa zálivu bola vytvorená v roku 1765 a zobrazuje mestá „Huale“ (Huwaila), „Yusofie“ (Yusufiya), „Faraha“ (Freiha), „Adsjar“ (možno Al Khor), ako aj „Gattar“ (pravdepodobne Bidda). Je možné, že Niebuhr nenavštívil Katar, ale založil svoju mapu na informáciách z druhej ruky od miestnych Arabov a anglických námorných kapitánov.

David Seton, britský zástupca v Muskate sa v rokoch 1800-1809 plavil do Biddy a poskytol prvý opis mesta. Našiel tu opevnený dom so štvorcovou vežou, dva veľké domy, pravdepodobne na obranu, piesočnatú pláž, kde kotvili lode dhow. Mesto v tom čase osídlili príslušníci kmeňa Al Suwaidi, pôvodne z Abu Dhabi a Ománu. Tých Seton považoval za pirátov, preto sa pokúsil zaútočiť na mesto, ale zadržala ho plytká voda. Nemohol sa dostať bližšie, tak sa vzdal a vrátil sa do Muskatu. 

V 19. storočí bola Bidda jediným prístavom v Katare, z ktorého pravidelne vyplávali obchodné lode. Bidda bola ústredným bodom v regióne, keď bola podpísaná Všeobecná mierová zmluva v januári 1820 medzi Britskou Východoindickou spoločnosťou a všetkými príležitostnými štátmi (teraz SAE). Tradícia hovorí, že Dohu založil Buhur bin Jubrun. 

V prvej polovici 20. storočia Katar trpel hospodárskymi problémami, tak ako iné krajiny Perzského zálivu. Ako rástol japonský priemysel pestovania perál, v Katare rýchlo upadal. V roku 1949 sa v Dohe začala ťažba ropy a už v roku 1960 sa stáva v regióne jedným z najbohatších miest. Prvá nemocnica v Dohe vznikla v roku 1947. Pre vtedajšiu konzervatívnu vládu sa však Katar nerozvíjal a anglický protektorát, ktorý trval 75 rokov sa chýlil ku koncu. Vtedy sa Katar pripojil k Únii arabských emirátov. V roku 1971 však vyhlásil svoju nezávislosť a za hlavné mesto bola zvolená Doha. V roku 1995 zástupca emira, šejk Hamad bin Chalífa zosadil svojho otca z trónu nekrvavým spôsobom a posunul krajinu k demokracii a otvorenosti. 

Dnes je z Dohy krásne, čisté, moderné mesto, ktorým prechádza Corniche. Corniche je pobrežná promenáda v Dohe. V roku 1970 tu stála len jedna futuristická stavba v tvare pyramídy, hotel Sheraton Grand Doha. Dnes je Corniche plný luxusných mrakodrapov, hotelov a výborných reštaurácií. V južnej časti Corniche sa nachádza Národné múzeum, Múzeum islamského umenia a park MIA s výhľadmi na Arabský záliv.

Časť Msheireb v centre Dohy leží v okolí slávneho trhu Waqif. Nachádza sa tu pešie zóna, obchody, galérie, kaviarne a reštaurácie. Toto miesto obľubujú aj domáci, radi sem chodia na posedenia na kávu alebo na čaj. 

Podobne ako Spojené arabské emiráty, aj Katar buduje nové štvrte, ktoré sú prepojené metrom a električkou. Medzi tie najnovšie patrí Lusail City s úžasnými mrakodrapmi, prístavnou promenádou, hotelmi, majstrovským zlatým štadiónom, zábavným centrom na ostrove Al Maha a ostrove Qetaifan, či fantastickým Lusail Boulevard. Dokonca ho Katarčania nazvali „Budúce mesto“.

Ku Kataru akosi neodmysliteľne patria perly, ktoré sa tu kedysi lovili. Dnes jednu takou veľkou perlou je umelý ostrov Pearl Qatar, ktorý sa radí medzi najluxusnejšie a najrozvinutejšie časti mesta a obýva ho 45 000 ľudí. Dominuje mu pekný prístav, obchody, zábavné centrá a najmä jeho bezkonkurenčná architektonická krása. Stredomorskou atmosférou sa pýši aj Porto Arabia, moderná obytná štvrť s obchodmi a promenádou pod holým nebom.

Benátsky šarm v Dohe ponúka štvrť Qanat Quartier s domami v pastelových farbách, s mostami pre chodcov, námestiami a vodnými kanálmi. Hovorí sa jej aj „Katarské Benátky“.

Aspire Zone je miesto v Dohe vybudované pre športové aktivity na ploche 250 ha. Nachádzajú sa tu štadióny, najväčší park v Dohe - Aspire Park, kde sa domáci často stretávajú nielen za športom ale je to obľúbené miesto na pikniky. Ikonou tohto športového centra je 300 metrov vysoká veža Aspire. V blízkosti sa nachádza aj nákupné centrum Villaggio s množstvom obchodov, reštaurácií a zábavných centier. 

Pevnina Kataru tvorí obdĺžnik. V miestnom folklóre sa opisuje ako dlaň pravej ruky natiahnutej v modlitbe. Medzi susedné krajiny patrí Bahrajn, Irán, Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia. V minulosti Katar ovládli viaceré mocnosti, pretože leží medzi Východom a Západom. Geografická poloha krajiny bola križovatkou námorných a pozemných obchodných ciest počas celej histórie. Obchodníci využívali prístavy v Katare na zastávku pri výmene komodít, ako je meď, korenie, perly a oblečenie.

Prvé zmienky o osídlení Kataru spadajú do obdobia najmenej 7 500 rokov. Prví obyvatelia sa pravdepodobne spoliehali na more, a teda lovili. Neskôr sa začali zaoberať obchodovaním s okolitými vyspelejšími krajinami. Archeologické nálezy dokladajú maľovanú keramiku z Mezopotámie, rybie kosti a kamienkové nástroje. 

Okolo roku 3200 pred n.l. mal Katar podobné podnebie tomu dnešnému, a to veľmi suché a horúce. Ľudia sa živili lovom a chovali ovce a kozy. Prichádzajúci islam transformoval život vtedajších obyvateľov. V roku 628, Al-Mundahir ibn Sawa al-Tamimi, ktorý ovládal Bahrajn, časť Al Ahsa a Katar prijal učenie proroka Mohameda a konvertoval na islam, čím sa stal Katar islamskou krajinou. Vtedajšou prosperujúcou dedinou bola Murwab, kde archeológovia objavili dve mešity, pevnosť, cintorín a 44 domov v severozápadnej časti Kataru. Tiež objavili nástroje na potápanie, na lovenie rýb, importovanú keramiku a mince. 

O histórii Kataru pred 18. storočím sa vie len málo, okrem archeologických nálezov. Predpokladá sa, že moderná história Kataru sa začala v roku 1766, keď rodiny z Kuvajtu, najmä Āl Khalīfah, emigrovali do krajiny. Po odchode Āl Khalīfah vládla Kataru séria šejkov. Najslávnejší z tých, ktorí vládli v tomto období, bol Raḥmah ibn Jābir al-Jalāhimah. Briti ho považovali za "hlavného piráta" z takzvaného "Pirátskeho pobrežia".

Počas stredoveku sa Katar stal aktívnym účastníkom obchodu s Perzským zálivom a Indickým oceánom.Kataru dlhé roky dominovali Peržania, ktorí krajinu využívali ako strategickú pozíciu na kontrolu obchodných ciest do Indie a na Ďaleký východ. V roku 1515 padli pod moc Portugalcov pred osmanským dobytím. Turci prerušovane kontrolovali Katar až do začiatku prvej svetovej vojny.

Po páde Osmanskej ríše počas prvej svetovej vojny sa Katar oficiálne stal britským protektorátom. Britské impérium začalo strácať svoju moc po druhej svetovej vojne, najmä po získaní nezávislosti Indie a Pakistanu v roku 1947. Rozhodnutie Británie stiahnuť sa zo všetkých oblastí východne od Suezu do roku 1971 prinieslo Kataru a ďalším národom Perzského zálivu nezávislosť. Deväť krajín, vrátane Bahrajnu a Kataru, vytvorilo federáciu, ale regionálne spory spôsobili, že Katar vyhlásil nezávislosť od tejto skupiny národov. Táto federácia sa neskôr stala Spojenými arabskými emirátmi. Katar sa stal nezávislým štátom 3. septembra 1971.

V roku 1970 boli miestne zvyky založené na islamských wahhábistických tradíciách a legálne ustanovené ako základný zákon Kataru. Zákon uznal Emira ako prvoradého vládcu, ktorý sa riadi tradíciami konzultácií. Vládca nesmie porušovať šaríu ani islamské právo.

Vládne ministerstvá boli vytvorené s cieľom riešiť sociálne obavy krajiny a napredovať v hospodárskom pokroku. Emir má poradnú radu, ktorá zahŕňa členov z významných a náboženských inštitúcií, ale jej členovia majú obmedzené právomoci a žiadnu nezávislú legislatívnu kontrolu. Vládnuca rodina dominuje poradnej rade aj Rade ministrov a ďalším významným hospodárskym a politickým úlohám.

Krajina prijala vlajku Kataru 9. júla 1971. Je jedinečná, pretože má pomer 11:28, kde šírka je viac ako dvojnásobok výšky vlajky. Pod britskou nadvládou bola katarská vlajka čisto červená. Neskôr prijal gaštanovo-červený odtieň, symbolizujúci krviprelievanie vo vojne, najmä katarsko-bahrajnskú vojnu. Potom bol pridaný biely pás na strane, ktorý znamená mier. Farby na vlajke sú oddelené deviatimi bielymi trojuholníkmi. Deväť bodov týchto trojuholníkov symbolizuje, že Katar je 9. členom Zmierených emirátov po katarsko-britskej zmluve z roku 1916.

V histórii sa Katar často zúčastňoval na obchode. Pred objavením plynu a ropy bol spojený s morom. Vzhľadom na svoju geografickú polohu majú 350 km priameho prístupu k rybám a perleťovým ustriciam. Našli sa tiež dôkazy, že starí Katarčania mali obchodný systém založený na výmennom obchode, väčšinou s použitím keramiky a sušených rýb.

V roku 1935 Katar podpísal koncesnú zmluvu s irackou ropnou spoločnosťou. Ropa sa po objavení stala komerčnou až v roku 1949. Príjmy boli značné, ale bohužiaľ, tento hospodársky rozvoj spôsobil boje v rodine Āl Thānī. Tieto vnútorné spory nakoniec viedli k palácovému prevratu v roku 1972, ktorý priviedol k moci šejka Khalīfaha ibn Ḥamada Āl-Thānīho. Teraz je kedysi ospalý národ jedným z najbohatších na Zemi. Ich súčasné bohatstvo je založené najmä na vývoze skvapalneného zemného plynu. Približne 85% príjmov Kataru z vývozu pochádza z ropy. Katarskí občania majú jeden z najvyšších príjmov na obyvateľa na celom svete a toto odvetvie vytvára značný počet pracovných miest.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rijáde

Adresa: Saad Bin Gharir Street, Al-Nuzha District, 11693 Rijád, P.O.B. 94305
Tel: +966/11/4503617-8
Fax: +966/11/4509879
Núdzová linka: +966/(0)505410531
Email: emb.riyadh@mzv.sk

Každý návštevník (maloletý, mladistvý alebo dospelý), cestujúci do Katarského štátu musí splniť zákonom stanovené podmienky pre vstup do danej krajiny. Predovšetkým požiadať o víza (elektronicky alebo pri príchode na medzinárodnom letisku v Dauhá – o tzv. „visa on arrival“) a byť držiteľom platného cestovného pasu s minimálne dvoma prázdnymi stranami, ktorého platnosť nesmie byť kratšia ako 6 mesiacov po príchode do krajiny. Získané turistické vízum na jednorazový vstup do Kataru je platné po dobu 1 mesiaca od jeho vydania.

V pase nesmie byť pečiatka Izraelského štátu, resp. izraelské vízum. V priestoroch medzinárodného letiska v Dauhá, rovnako ako v celej krajine, vzhľadom na náboženské predpisy je prísne zakázané požívanie alkoholických nápojov na verejnosti (alkoholické nápoje sú k dispozícii len vo vybraných hoteloch). Porušenie zákazu je bez výnimky trestané minimálne finančnou pokutou vo výške stoviek EUR, v prípade závažnejšieho priestupku aj zadržaním v policajnej cele a následnou deportáciou z krajiny.

Slovenskí občania môžu podať žiadosť o udelenie víz pri turistickej návšteve Kataru vopred pred vycestovaním a to elektronicky prostredníctvom vyplnenia on-line formuláru.   

Slovenskí občania počas dlhšieho tranzitu (od 5 do 96 hodín) na medzinárodnom letisko v Dauhá, Katar môžu bezplatne požiadať o vízum na jednorazový vstup do Kataru, ktoré je platné po dobu 96 hodín.

Ak ste v Katare na návštevných vízach, môžete šoférovať auto s národným vodičským preukazom, ktorého ste v súčasnosti držiteľom a to po dobu maximálne 7 dní, je však nevyhnutné si ho nechať overiť na dopravnej polícii (Madinat Khalifa Trafic Department) do 7 dní od príchodu do krajiny. Ak máte medzinárodný vodičský preukaz, môžete riadiť auto po dobu 6 mesiacov alebo, do času keď získate povolenie na pobyt.

Taxislužba môže byť užitočná najmä pri ceste z letiska do centra, v Dauha pôsobí niekoľko taxislužieb. Orientácia je pomerne dobrá a zrozumiteľná vedená v anglickom a arabskom jazyku.

V Dohe sa nachádza metro, ktoré má 3 línie - červenú, zelené a zlatú. Je rýchle, bezpečné, čisté a lacné.