Edinburgh ako hlavné mesto Škótska je plné tajomstiev, legiend a nesmerteľných príbehov. Edinburgh bol totiž vybudovaný v kopcoch na nerovnom teréne a to sa odzrkadlilo na jeho stavbách, ktoré z jednej strany pôsobia ako prízemné domčeky, z tej druhej ako stredoveké mrakodrapy. Ulica Victoria je jednou z tých, kde sa asi ukrývajú vstupy do dávno zabudnutého edinburghského podzemia.
Najstaršie ľudské náleziská v oblasti Edinburghu sa datujú do roku 8500 pred n.l. a prvé známky osídlenia tu boli už pred 3000 rokmi a to na Castle Rock a Arthur's Seat a v jeho okolí.
Počas stredoveku bola Gododdinmi na Hradnej skale postavená malá pevnosť Dun Eiden. V 7. storočí kmeň Angles (kmeň, ktorý dal meno Anglicku) zaútočili na Gododdinov a napadli pevnosť. Kmeň Angles prevzal názov „Eiden“ a pripojil ho k „Burh“, starému anglickému slovu, ktoré znamená pevnosť, čím vznikol názov Edinburgh. Pevnosť a región boli znovu dobyté Škótmi až v roku 1018.
Nie je isté, kedy bol kráľovský hrad postavený na Hradnej skale, ale predpokladá sa, že v období 12. storočia, pravdepodobne za vlády Dávida I. Na východnej strane Hradnej skaly začala rásť osada. V tomto období Edinburgh a Canongate sa považovali za kráľovské mestá a tak mali povolené vykonávať zahraničný obchod.
V stredoveku edinburgskí bratia zakladajú kláštory, ktorí avšak na rozdiel od mníchov pracovali pre komunitu a mohli kláštor opustiť. V Edinburghu boli dominikáni, oblečení v čiernom, a bratia augustiniáni, oblečení v sivej. Obe skupiny žili v južnej časti Edinburghu.
Počas 14. storočia začal rásť obchod a Edinburgh sa stal známym vďaka svojej vlne, ktorá sa vyvážala z prístavu v Port Leith spolu s koženým tovarom. Dobytok sa predával v Cowgate a obilniny a seno sa predávali na Grassmarkete.
Napriek neustálym bojom proti Angličanom (hrad bol dobytý v rokoch 1296 až 1322 a v roku 1385 bola vypálená katedrála a radnica) sa Edinburgh rozvíjal ako prosperujúce mesto. Počas 15. storočia sa Edinburgh stal kráľovským hlavným mestom Škótska. Palác Holyrood bol postavený v rokoch 1671 až 1678 pre Karola II.
V 16. a 17. storočí bolo mesto pomerne preľudnené. Okolo roku 1500 žilo v Edinburghu približne 12 000 ľudí. Počet obyvateľov rýchlo rástol a o menej ako pol storočia neskôr dosiahol 15 000.
Po bitke pri Floddene v roku 1513 postavili obyvatelia mesta okolo Edinburghu Flodden Wall, aby ho ochránili pred Angličanmi. Múr však nebol veľmi účinný a Angličania ho niekoľkokrát prelomili, aby zaútočili na mesto. Odkedy bol Edinburgh obohnaný múrom, jeho neustále rastúca populácia stavala viacposchodové domy. Prvé kamenné výškové budovy boli postavené v Royal Mile a niekedy boli vysoké až 12 poschodí. Keď tieto obytné domy už nestačili, postavili si občania na kamenné domy drevené domy. Edinburgh často postihovali mory, choroby a požiare. Na konci 17. storočia malo mesto 50 000 obyvateľov.
V 17. storočí Daniel Defoe, anglický autor románu Robinson Crusoe, o Edinburghu poznamenal, „že v žiadnom meste na svete nežije toľko ľudí v tak malej časti ako Edinburgh“. Mor, týfus a cholera boli prítomné v každodennom živote obyvateľov. Títo kričali „Gardyloo“, keď vyhadzovali odpadovú vodu z okien na ulicu, aby varovali okoloidúcich. Občania hádzali svoj domový odpad do Nor Loch (dnes Princes Street Gardens) a mnohí historici sa domnievajú, že sa používal aj na pitnú vodu. Edinburgh bol jedným z najviac nehygienických miest v Európe.
V roku 1752 bolo navrhnuté rozšírenie Edinburghu, ale až v roku 1767 navrhol plány Nového Mesta James Craig, mladý neznámy architekt, ktorý vyhral súťaž na návrh novej časti mesta. Architekt predstavil plán veľkých paralelných ulíc, námestí a záhrad. V tomto období už Edinburgh nepotreboval obranný múr, pretože Škótsko bolo zjednotené s Anglickom v roku 1707 a už viac ako storočie mu predsedal ten istý panovník. Avšak dlhé roky sporov a oddelenej histórie vysvetľujú existenciu Škótska ako samostatnej krajiny, či už inštitúcie ako Bank of Scotland a škótsky parlament v Holyrood.
V polovici 18. storočia sa Edinburgh stal obľúbeným miestom pre intelektuálov, najmä pokiaľ ide o filozofiu, históriu, medicínu, vedu a ekonómiu. Napríklad v rokoch 1768 až 1771 vyšla v Edinburghu Encyclopaedia Britannica. Počas 19. storočia sa Glasgow stal dôležitým priemyselným mestom na úkor Edinburghu. Najvýznamnejšími priemyselnými odvetviami mesta bola výroba piva a polygrafický priemysel. V Glasgowe sa usadili aj bankári a právnici. Nové Mesto bolo dokončené na začiatku 19. storočia a prilákalo írske prisťahovalectvo, čím sa počet obyvateľov v roku 1850 zvýšil na 170 000.
Počas 20. storočia boli postavené múzeá, obchodné domy, vznikajú reštaurácie a pohostinstvá, ktoré sú dnes obľúbenou turistickou destináciou. 1. júla 1999 kráľovná Alžbeta oficiálne otvorila škótsky parlament, ktorý sa znovu zišiel po 292 rokoch. Škóti si mohli vytvoriť vlastné zákony týkajúce sa zdravotníctva, vzdelávania a sociálnej starostlivosti. Nová budova bola slávnostne otvorená v roku 2004.
Arturovo sedlo je hlavný vrch v skupine kopcov v Edinburghu. Je súčasťou parku Holyrood. Kopec sa týči nad mesto do výšky 250 metrov. Z kopca je nádherný panoramatický výhľad na mesto a okrem toho sa dá na sedlo ľahko vyštverať. Povráva sa, že meno je odvodené z legendy o kráľovi Artura. Sedlo bolo vytvorené vyhasnutou sopkou. V roku 1836 5 chlapcov, ktorí lovili zajace našlo 17 miniatúrnych rakiev, v ktorých sa nachádzali malé drevené figúrky. Rakvy sa nachádzali v jaskyni na skale. Od vtedy od kedy boli objavené zostali záhadou. Veľa ľudí verí, že rakvy boli vytvorené čarodejnicami, iní zas veria, že sú spojené s vraždami vykonanými Burkom a Harom v roku 1828. Zachované rakvy sa dnes nachádzajú v Národnom múzeu Škótska. Arturovo sedlo sa často spomína ako možné miesto pre legendárny hrad Camelot s dvorom rímsko – britského hlavného bojovníka Kráľa Artura.
Edinburgh má aj svoje srdce Midlothian, ktoré bolo vytvorené na chodníku Esplanade, neďaleko katedrály. Jedná sa o zabudovanú mozaiku v tvare srdca z farebných žulových dlažobných kociek a značuje miesto, kde kedysi stála stará edinburská väznica založená v 15. storočí a zbúraná v roku 1817. Tento názov prevzal jeden z dvoch futbalových klubov v Edinburghu, Heart of Midlothian Football Club, ktorý používa samotnú mozaiku ako základ svojho loga.
Ak sa prejdete po centre mesta a preskúmate edinburghské parky, všimnete si, že na všetkých lavičkách sú malé nápisy. Tieto lavičky sa nazývajú „pamätné lavičky“ a bežne ich kupujú rodiny a priatelia zosnulej osoby, aby si ich uctili a pripomenuli vyrytím ich mena a venovaním na zadnú časť lavičky. Tento zvyk sa používa aj v iných častiach Spojeného kráľovstva.
Royal Mile sa spája s mnohými malými a úzkymi uličkami, ktoré sa v Škótsku nazývajú „Closes“. Temné chodby vedú na „súdy“ alebo vnútorné terasy a mnohé dnes vypovedajú smutné príbehy. Edinburgh kedysi tvorilo 300 uzavretých ulíc, z ktorých sa zachovalo len 60. Jednou z najlepšie zachovaných je Mary King’s Close, ktorá patrila medzi najchudobnejšie, kde žilo a zomrelo v extrémnej chudobe a smútku množstvo ľudí.
Pre obyvateľov Edinburghu pred stovkami rokov „svet skončil“ v dolnej časti High Street, kde sa križuje s ulicou St Mary’s Street. Pred stáročiami prechádzal múr postavený na obranu Starého Mesta pred Angličanmi presne týmto miestom. Keďže len veľmi málo obyvateľov sa odvážilo opustiť Staré Mesto a prejsť cez opevnené hradby, táto časť bola známa ako „Koniec sveta“. Dnes zlatá pamätná tabuľa ukazuje, kde presne mesto končilo, a hneď pred ním je jedna z najznámejších krčiem v Edinburghu s názvom „Koniec sveta“.
Od hradu až po palác Hollyrood sa tiahne sieť niekoľkých ulíc, ktoré sa stali jednou z najnavštevovanejších turistických atrakcií v Edinburghu. Už samotný názov našepne, že cesta je dlhá jednu škótsku míľu, no pravdou je, že v skutočnosti je o niečo dlhšia. Pravdepodobne jeden z najstarších bulvárov si zachoval mnoho pôvodných budov
Calton Hill je kopec na východ od Nového Mesta v Edinburghu, v dolnej časti Princes Street. Na vrchole kopca je niekoľko pamiatok, ktoré mu dali názov „Atény severu“.
Nachádza sa tu pamätník Národný monument, ktorý bol navrhnutý na počesť vojakov, ktorí prišli o život v napoleonských vojnách. Hoci má ambiciózny projekt iba 12 stĺpov, má istú podobnosť s Parthenónom v Aténach. Keď bol prvýkrát postavený, bol veľmi kritizovaný, pretože nedostatok finančných prostriedkov znamenal, že zostal nedokončený, čo viedlo k tomu, že ho obyvatelia nazývali „Hanba Edinburghu“, „Edinburgh's Folly“ a „Pýcha a chudoba Škótska“. Napriek tomu sa teraz stal jednou z najpôsobivejších častí hlavného mesta.
Astronomické observatórium na kopci Calton Hill bolo najprv postavené pre zrkadlový teleskop Thomasa Shorta. Short bol optikom a bol jedným z popredných svetových výrobcov teleskopov. Jeho dcérou bola Mária Terézia Short, ktorá po rokoch vytvorila Camera Obscura. Po mnohých zmenách a renováciách sú nádherné budovy hvezdárne stále súčasťou „malých Atén“.
Nelsonov pamätník, postavený v rokoch 1807 až 1815, je pamätná veža na počesť viceadmirála Nelsona po jeho víťazstve a smrti v bitke pri Trafalgare. V roku 1853 bola na vrchol veže nainštalovaná časová guľa, ktorá padala presne o 13:00, aby lode, ktoré sa chystajú na dlhú plavbu, mohli pred odchodom správne nastaviť hodiny. Potom ho napojili na delo na Edinburghskom hrade, aby bolo možné o 13:00 odpáliť guľu aj delo.
Záhrady Princess Street Gardens, ktoré vznikli v roku 1820 po odvodnení rieky North Loch, oddeľujú staré mesto od nového. Dnes sú jedným z najdôležitejších mestských parkov v srdci Edinburghu. Záhrady majú rozlohu 150 000 m² a sú rozdelené na dve časti, The Mound, kopca, ktorý spája Edinburské Nové Mesto a Staré Mesto a kde sa nachádza Škótska národná galéria.
Nor Loch, ktorý bol najprv močiarom na severnej strane Edinburghu, sa pôvodne používal ako prirodzená stredoveká obrana spolu s Edinburským hradom. Keďže bola severná a západná časť mesta chránená, Edinburgh potreboval len opevnenie na východnej a južnej strane mesta.
Od stredoveku až do devätnásteho storočia sa verilo, že Nor Loch bolo miesto, kde sa konalo „knutie sa čarodejníc“, čo bol spôsob, ako zistiť, či je podozrivý vinný z čarodejníctva. Princes Street Gardens boli prvýkrát navrhnuté v 70. rokoch 18. storočia, no slávnostne boli otvorené v roku 1820, keď bolo jazero úplne vypustené. Záhrady sú krásne po celý rok. Je to miesto, kde sa stretáva veľa miestnych obyvateľov, najmä pri Rossovej fontáne, najznámejšej pamiatke parku. Táto liatinová konštrukcia bola inštalovaná v roku 1872 po tom, čo bola vystavená na Veľkej výstave v roku 1862 v Londýne.
Každý rok na Vianoce sa časť záhrad premení na „Zimnú krajinu zázrakov“ s vianočným trhom, klziskom a mnohými ďalšími zábavnými atrakciami, vrátane ruského kolesa s výškou 33 metrov, často nazývaného Edinburské oko.
Scott Monument je s výškou 61 metrov najväčším pamätníkom na svete venovaným spisovateľovi. Postavený bol v roku 1846. Jedná sa o gotický monument postavený na počesť škótskeho spisovateľa Sira Waltera Scotta. Veža má čiernu farbu, čo jej dodáva strašidelnú krásu. Zdobí ju 64 figúrok predstavujúcich rôzne postavy zo spisovateľových románov. V kontraste so začiernenou konštrukciou je biela mramorová socha Sira Waltera Scotta. Je možné vyliezť na vrchol veže po 287 schodoch, ktoré sú rozdelené do štyroch úrovní.
Grassmarket je historické trhové miesto v Starom meste v Edinburghu. Je situovaný priamo pod hradom Edinburgh. Grassmarket bol od roku 1477 jedným z hlavných edinburských trhových miest, z ktorého časť sa venovala predaju koní a dobytka. Grassmarket bolo tradičným miestom krčiem, študentských domov a dočasných ubytovaní. Stará časť trhu je obklopená barmi, lokálnymi maloobchodmi a obrovským hotelom Apex Hotels. Najstarší verejný dom v Edinburghu White Hart Inn bol postavený začiatkom 18. storočia, a povráva sa, že ho navštívili Robert Burns, William Wordsworth,, William Burke a William Hare v roku 1820.
Rose Street je ulica v Novom Meste v Edinburghu. Je to úzka ulica, ktorá vedie paralelne medzi Princes Street a George Street. V dnešnej dobe je Rose Street najmä obchodnou ulicou, ale je známa aj vďaka veľkému počtu barov a pohostinstvami. Rose Street bola vybudovaná od roku 1770 do 1781 ako dodatočná ulica prechádzajúca z námestia St. Andrews ku námestiu Charlotte. Významné samo stojace budovy aj s Kenilworth barom sú od architekta Thomasa P. Marwicka a Eagle budovy od architekta Georga Washingtona Brownea. Rose Street je tiež známa vďaka nezvyčajnej hre. Táto hra sa nazýva Rose Street Challenge. Hrá sa tak, že počas prechádzania cez Rose Street sa musíte zastaviť v každom podniku na drink.
Už viac ako 44 rokov, Royal Yacht Britannia sa stala jednou z najznámejších lodí na svete. Britannia bola spustená v Škótsku v roku 1953 a odvtedy slúžila kráľovskej rodine na 968 oficiálnych plavbách, precestovala viac ako jeden milión míľ, zastavila sa v 600 prístavoch a vo viac ako 135 krajinách.
Kráľovná sa pri cestovaní na lodi cítila ako doma a na stenách Britannie stále visia fotografie jej detí a vnúčat, ako aj rôzne osobné predmety a darčeky, ktoré rodina dostala na svojich cestách po svete. Počas 44 rokov služby bola Britannia sídlom oficiálnych recepcií, banketov a štátnych návštev. Pri týchto udalostiach by na palubu vyliezlo 45 členov kráľovskej domácnosti s 5 tonami batožiny.
V roku 1997, po viac ako 40 rokoch služby, bolo plavidlo vyradené z prevádzky a teraz kotví v prístave Leith, kde je možné loď preskúmať. Hoci komnaty kráľovnej sú veľmi jednoducho zdobené, ostatné časti lode sú mimoriadne bohaté, ako napríklad Rolls Royce, ktorý je permanentne umiestnený v garáži lode. Je to loď ako žiadna iná. Informácie, kde je možné sa dozvedieť napríklad, kto spal v akej izbe, koľko ľudí pracovalo na palube, akí návštevníci boli pozvaní na návštevu Britannie a krajín, ktoré navštívila, čo predstavuje zábavnú prehliadku.
Kráľovskú botanickú záhradu v Edinburghu založili v roku 1670 dvaja lekári, ktorí študovali liečivé rastliny. Napriek tomu, že sa pôvodne nachádzala v Holyrood, v roku 1820 bola presunutá do Inverleithu. Záhrada ponúka 72 akrov s viac ako 10 000 rastlinnými druhmi a je rozdelená na rôzne oblasti, z ktorých každá je venovaná rôznorodej vegetácii od arabských púští až po amazonský dažďový prales.
Najlepší čas na cestovanie do Škótska je od konca marca až do konca mája, rovnako od septembra do začiatku októbra, kedy je pomerne ustálené počasie s teplotami od 10 – 16 C a zároveň je tu podstatne menej turistov ako v letných mesiacoch. Čo sa týka teplôt a dĺžky denného svetla je najlepší čas jún, kedy je stále menej turistov ako cez prázdniny. Júl a august sú čo sa týka počasia tiež ideálne, je to však zároveň vrchol turistickej sezóny s množstvom festivalov a teda turistické lokality sú podstatne rušnejšie.
Let z Viedne/Bratislavy do Edinburghu trvá približne 2h 40 min.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v hlavnom meste spojeného kráľovstva v Londýne 25, Kensington Palace Gardens, W8 4QY, Londýn, Spojené kráľovstvo
Tel: +44 2073136470
Email: emb.london@mzv.sk
Od 1.1.2021 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska už nie je členom EU. Občania členského štátu EU sa pri vstupe do Spojeného kráľovstva musia preukázať platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom, ktorého časová platnosť nie je obmedzená (doklad platný pri vstupe aj pri výstupe z krajiny). Na krátkodobý pobyt po dobu 6 mesiacov nebudú občania potrebovať od 1. januára 2021 víza. Budú oprávnení navštíviť krátkodobo Spojené kráľovstvo za účelom turistiky, návštevy rodiny a priateľov, krátkodobých študijných a obchodných činností.
Do 30. septembra 2021 budú môcť cestovať aj s platným občianskym preukazom. Od 1. októbra 2021 budú povinní cestovať výlučne s cestovným pasom. Táto podmienka sa nebude uplatňovať vo vzťahu k občanom, na práva ktorých sa vzťahuje Dohoda o vystúpení a včas sa zaregistrovali do pobytovej schémy, tzv. Settlement Scheme, garantujúcej právo pobytu. Registrovaní občania budú môcť do 31. decembra 2025 naďalej používať pri cestách do Spojeného kráľovstva aj platné občianske preukazy vydané v súlade so štandardmi ICAO (obsahujúce elektronický čip).
Od 1. januára 2021 Spojené kráľovstvo zavádza bodový imigračný systém, na základe ktorého budú musieť občania za účelom štúdia alebo práce požiadať o víza. Občania členských štátov EU môžu stále využívať tzv. e-Gates – elektronické vstupné terminály na letiskách, pokiaľ vlastnia pasy s biometrickým údajom a sú starší ako 12 rokov. V záujme ochrany detí britská hraničná polícia môže preverovať, či je dieťa do 18 rokov sprevádzané rodičmi. Pre tento prípad je vhodné mať so sebou doklady, ktoré príbuzenský vzťah potvrdzujú. Najmä v prípadoch, ak má dieťa iné meno ako sprevádzajúci rodič, je vhodné hraničnej polícii na požiadanie predložiť dôkaz vo forme napr. rodného listu a/alebo sobášneho listu. Ak je dieťa sprevádzané treťou osobou (t.j. nie rodičom/zákonným zástupcom), odporúčame vybaviť si pred cestou splnomocnenie (s notársky overeným podpisom rodiča/zákonného zástupcu) na sprevádzanie dieťaťa cudzou osobou.
MHD v Edinburghu je spoľahlivá a na úrovni.
Medzi najobľúbenejšie suveníry patrí Tartanové oblečenie, vyrábané z tartanovej látky, tkanej do špeciálneho kockovaného vzoru. Každý vzor podľa tradície bol unikátny pre ten ktorý klan či región. V Edinburghu sídli Škótsky register tartanov, ktorý eviduje cca 4000 tartanových vzorov. Obľúbené najmä šály, rukavice, čiapky, plédy, sukne či nohavice. Špecialitou je Kilt – mužská vlnená zavinovacia sukňa. Nosí sa na výnimočné príležitosti ako svadby, pohreby, oslavy či ceilidh. Súčasť tradičného mužského horalského oblečenia je sporran, peňaženka, ktorá sa nosí zavesená na bruchu. Trvanlivosťou a hrejivosťou sa vyznačujú kašmírové výrobky ako čiapky, svetre, rukavice či šály, tkané zo vzácnej srsti špeciálneho kozieho plemena, pochádzajúceho z kašmírskeho regiónu. Na tkanie sa používa len srsť, zhadzovaná v lete, preto sú na produkciu potrebné veľké stáda, ktoré v Škótsku pre tento účel stále rastú.
Skvelým typom na darček pre ženy sú vresové šperky – tzv. Heather jewellery – unikátne strieborné prstene, náušnice, prívesky či náramky s farebnými ozdobami vytvorenými z nafarbených vresových vetvičiek, zlisovaných tak, aby vytvárali nádhernú mramorovú štruktúru v rôznych farebných kombináciách. Prípadne si môžete kúpiť striebornú brošňu so symbolmi a mottami reprezentujúcimi jednotlivé klany. Väčšinou sa tieto brošne využívajú na zopnutie plédy. No a škótska jačmenná whisky je asi najčastejším suvenírom zo Škótska. Zo zákona musí škótska whisky dozrievať minimálne 3 roky a obsah alkoholu je minimálne 40%.
Je výraz v škótskej gaelčtine a znamená spoločenské stretnutie či oslavu. Je spojené s tradičnou gaelskou hudbou a tancom. Hudobníci hrajú na husle, gajdy či na gitaru. S takýmto veselým posedením sa v Škótsku stretnete v každej správnej krčme. Ceilidh má tradíciu nielen v Škótsku ale aj Írsku, Walese či v Cornwalle.
Je najväčším festivalom umenia na svete. Každoročne počas troch augustových týždňov hostí špičkových interpretov rôznych hudobných žánrov, divadla, opery a tanca. Počas troch týždňov sa odohrá vyše 300 predstavení v kostoloch, koncertných či divadelných sálach ale aj na námestiach či v parkoch.
V auguste prebieha aj festival pouličného umenia Fringe, ktorý sa začal organizovať ako alternatíva ku Edinburghskému festivalu umenia. Je to najväčší festival svojho druhu na svete s asi 3 500 vystúpeniami na približne 250 miestach v meste: na uliciach, námestiach, parkoch či v školách. Vďaka festivalom prichádza každoročne v auguste do Edinburghu približne štyri milióny návštevníkov. August je teda v Škótsku mimoriadne exponovaný mesiac, čo sa odráža aj na cenách leteniek či ubytovania.
Tieto highlanderské hry sú oslavou keltských a škótskych tradícií, s disciplínami ako hod brvnom, preťahovanie sa lanom, horalský tanec, či hra na gajdy. Najznámejšie hry sú takzvané - Braemar Gathering, ktoré sa organizujú v prvú septembrovú nedeľu a tradične ich navštevuje aj kráľovná Alžbeta II.
Scotch egg. Foto: unsplash.com Ako hlavné jedlo je veľmi populárne "Sheppards pie" či "Cottage pie", čo je mleté jahňacie, alebo mleté hovädzie mäso, podávané so zemiakovou kašou.
V hlavnom meste Kirkwall neostala nič dlžná geologickému pôvodu Orknejí a červený pieskovec dominuje klenbám, ktoré nás obklopujú. Je to najsevernejšia katedrála Spojeného kráľovstva. Vybudovali ju ešte Nóri, keďže do škótskeho vlastníctva prešli Orkneje (spolu so Shetlandami) až v 15. storočí. Od dánskeho kráľa (ktorý vtedy vládol aj dnešnému Nórsku) ich dostala ako svadobný dar jeho dcéra Margaret, keď sa vydávala za škótskeho kráľa Jamesa III.
