Srbsko

Druhé najväčšie mesto v Srbsku sa nachádza v časti Vojvodina pri brehu Dunaja. Jeho osud bol spečatený v 17. storočí, keď odtiaľto boli vyhnaní Turci. Avšak jeho osídlenie začalo už oveľa skôr. Na tejto dôležitej križovatke vznikla Petrovaradínska pevnosť. Kedysi sa jeho hovorilo aj Gibraltár na Dunaji. Neustále sa zveľaďuje, sú tu ateliéry, v lete sa tu koná hudobný festival Exit. Mária Terézia mesto povýšila na kráľovské s názvom Nový Sad. V 18. storočí sem prichádzajú aj Slováci. Aj keď 19. storočie prinieslo mestu záhubu, začali ho jeho obyvatelia postupne znovu budovať.

Kultúru Slovákov môžeme pozorovať v Múzeu Vojvodiny, kde sú archeologické a etnografické zbierky, zbierky z dejín umenia, botaniky a zoológie. Novi Sad hostí rôzne festivaly, zamerané aj na tradičnú kultúru a umenie. V meste vyniká európska  architektúra 18. a 19. storočia, ktorá je náhľadom do duše Vojvodiny a jej obyvateľov, čo s hrdosťou i dnes nosia v sebe „poklad Vojvodiny“.

Asi 70 km od srbského hlavného mesta Belehrad leží mesto Sriemske Karlovce. Vznikol pri brehu Dunaja v blízkosti pohoria Fruška Gora. Túto historickú oblasť Srem v 6. storočí osídlili Slovania. Svoje stopy tu po sebe zanechali Turci aj Habsburgovci. Patrila aj do bývalej Juhoslávie. Stalo sa miestom duchovnosti, vzdelania ako aj kultúry.

Centrum mesta zdobia barokové stavby z 18. storočia. Nájdeme tu významné kostoly, katedrálu sv. Petra, radnicu a palác patriarchu z 19. storočia. Námestie básnika Branka Radičevića zdobí fontána Štyri levy z roku 1799, ktorá symbolizuje prvú mestskú stavbu vodovodnej siete. Neďaleko mesta sa nachádza park Dvorska bašta s domácim aj exotickým rastlinstvom. Bola to vôbec prvá botanická záhrada na území Srbska, ktorá vznikla v 19. storočí. Prechádzka parkom je tak príjemným spestrením na potulkách týmto historickým mestom.

Mesto Topola sa nachádza asi 70 km južne od Belehradu v čarovnom regióne Šumadija. Jeho názov je odvodený od bohatých lesov, ktoré sa tu v minulosti hojne vyskytovali. Dnes je celé okolie posiate pastvinami, lúkami, sadmi a miestami tak pôsobí až nadpozemsky idylicky.  Vynikajúce sú odtiaľto najmä slivky a vínna réva nesúca kráľovskú pečať. Počas prvého srbského povstania v roku 1804 tu bol zvolený za hlavného vodcu charizmatický muž Karadjordje. Z malej dediny sa tak stala povstaleckou baštou s hradom a masívnou vežou. V súčasnosti je tu výstava na počesť prvého vodcu a zakladateľa kráľovskej dynastie Karadjordjevićov. V areáli sa nachádza aj malý kostolík, staré kamenné náhrobky a dokonca prvá srbská škola v typickej miestnej ľudovej architektúre.

Vojvodina je úrodná oblasť nachádzajúca sa v Panónskej nížine, v severnej časti Srbska. Kedysi bola súčasťou Uhorska. Rozdelená je riekou Tisou a Dunajom. Jej typickými črtami sú multikulturalizmus a náboženská rôznorodosť. Krásnou časťou Vojvodiny je park Fruška Gora. Tu v stredoveku vyrástlo 17 ortodoxných kláštorov. Tie sú dnes značným turistickým lákadlom pre spoznávanie tunajšej rôznorodej kultúry. Aj napriek veľmi pestrému zloženiu obyvateľov tu nažívajú v rešpektovaní svojich tradícií a zvyklostí. Jednotlivé odlišnosti sú badateľné v ich architektúre, speve, tancoch, v tradičných odevoch či chutných jedál. Pre dotvorenie celkového obrazu Vojvodiny stojí za návštevu múzeum včelárstva, chleba alebo krojov.

Mesto Niš je tretie najväčšie mesto v Srbsku. Leží pri rieke Nišava. Je rodiskom rímskeho cisára Konštantína Veľkého. Stelesňuje eleganciu západu a exotiku z Orientu. Dnes je moderným mestom, kde sú múzeá, historické pamiatky. Niš už kedysi dávno bol križovatkou ako sa dostať na Blízky Východ. Táto cesta sa nazývala „Carigradski bubon“ – Cesta do cisárskeho mesta t.j. Konštantínopolu. Nachádza sa tu archeologické nálezisko Mediana s pozostatkami rímskej osady, pevnosť Niš, ktorá patrí medzi najzachovalejšie na Balkáne, alebo Ćele kula – Veža lebiek, čo je jedinečná stavba postavená na príkaz osmanského pašu s použitím lebiek srbských vojakov zabitých v bitke pri Čegare počas prvého srbského povstania.

Subotica je významné kultúrne centrum vo Vojvodine a radí sa medzi jedno z najkrajších miest Srbska. Leží 180 km od Belehradu, 200 km od Budapešti. 

Už v 16. storočí bola hlavným mestom ríše a vraj vyzerala ako z rozprávky. Počas svojej histórie menila veľa krát vládcov a tiež sa vystriedalo vyše 200 názvov. Je známe, že sa volala ako Zabadka, Szent Maria či Maria Tereziopolis. Subotica bola pod správou aj Maďarov, Turkov a patrila aj do Habsburskej ríše.

Hlavné mesto bývalej Juhoslávie už dávno nie je centrom zo starých filmov. Pulzujúca metropola sa vzmáha ekonomicky i turisticky. A doslova otvára náruč celému svetu. Belehrad predstavuje vynikajúcu destináciu pre jednoduchý víkendový výlet.

Turistická príťažlivosť neopadáva ani počas chladnejších dní, no tie teplé a slnečné mu dodávajú pôvab prímorského "mestečka". Takú atmosféru totiž vytvárajú rieky Dunaj a Sáva, na ktorých sútoku sa mesto nachádza. V meste sa nachádza mnoho divadiel, múzeí, historických pamiatok a operných domov, ktoré žijú rušným a rozmanitým kultúrnym životom, zatiaľ čo pláže a rieky lákajú milovníkov slnka a športových nadšencov.

Zemun je jednou z mestských častí Belehradu. Nachádza sa na samom severozápade mesta, na brehu Dunaja, až za Novým Belehradom. So srbskou metropolou je prepojený práve socialistickým sídliskom z juhoslovanských časov. Zemun je známy ako tá časť Belehradu, ktorá je v úplnom kontraste ku zvyšku mesta, pôvodne bol súčasťou Rakúsko-Uhorska ako maďarské mesto (Zimony) a preto sa istým spôsobom vydeľuje. V modernej dobe je taktiež známy podľa miestneho tzv. Zemunského klanu, ktorý býva obviňovaný z radu zločineckých aktivít v krajine.

Prvé srbské hlavné mesto Stari Raš zažívalo svoj najväčší rozmach v stredoveku, podobne ako aj neďaleký kláštor Sopoćani. Ten sa preslávil najmä pre svoje najstaršie a najväčšie fresky v Srbsku. Krajina sa môže pochváliť skutočnými skovstami medzi freskami.

Aj kláštor Deničani pri pohorí Prokletije je nielen srbským klenotom pre jeho architektúru, ale radí sa aj medzi najväčší na Balkáne. Nachádza sa tu viac ako tisíc obrazov svätých, tiež sôch a veľmi bohatá zbierka ikon. 

Krajina má mierne vnútrozemské podnebie. Letá sú veľmi teplé, teploty dosahujú až 35 stupňov C. V období zimy sa priemerná teplota pohybuje na úrovni -1 stupeň C. Ideálne obdobie na poznávanie je obdobie jari a jeseň.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade, Bulevar umetnosti 18, Novi Beograd 110 70

Tel: +381 112223800
Email: emb.beograd@mzv.sk

Voči občanom Slovenskej republiky uplatňuje Srbsko bezvízový styk na všetky druhy pasov do 90 dní.