Lago di Garda

Alpské jazerá aj napriek tomu, že sú ľadovcového pôvodu, v ich okolí vyniká stredomorská vegetácia. Jej prítomnosť podmieňuje mierne podnebie. Južná časť Álp leží v oblasti stredomorskej klímy, ale v Pádskej nížine môže aj mrznúť. V severnej časti sú potom teploty pod nulou. Jazero Garda, Como, Maggiore a Iseo ležia pod úrovňou morskej hladiny. Pri jazerách sa ľudia usídľovali už v období praveku. Stavali si stavby na koloch. Tie najstaršie sú staré 8000 rokov. Pôda tu bola úrodná, čo zvyšovalo potenciál na život. Zdrojom obživy bol rybolov a pestovanie plodín. V období staroveku okolie jazier ovládli Galovia. Pred viac ako dvetisíc rokmi sa rozširoval vplyv Rimanov. A dokonca začína obdobie akéhosi prvého turizmu, keďže sem začali chodiť bohatí Rimania za oddychom. Začali tak budovať vily so záhradami. Po Rimanoch sem prichádzajú Longobardi, po ktorých ostal názov regiónu Lombardsko. Za ich vlády nastal rozmach v poľnohospodárstve.

Keďže Taliansko ovládla renesancia, dotkala sa aj oblasti jazier a vtedy tu vznikli nádherné stavby a ešte krajšie záhrady. Od 19. storočia začína novodobý cestový ruch prekvitať. Postavené boli hotely, ktoré sú lákadlom i dnes.

Názov Maggiore značí „väčší“, čím sa myslí väčší než ostatné susedné, ktoré sú menšie, ako napríklad jazero Mergozzo, ale tiež vzbudzujú obdiv. Medzi východným brehom Maggiore a mestom Varese sú tri jazerá a to, Varese o rozlohe 14 km², Lago di Monate a Lago di Comabbio. Sú rajom pre vodné vtáctvo a vodné rastliny. Vedci tu objavili tri staroveké stavby na koloch, ktoré sú dnes aj na zozname UNESCO. Spoznať sa dajú cez múzeum na malom ostrove Isolino Virginia na jazere Varese.

Najväčšie z ľadovcových jazier, Lago di Garda, je ohraničené alpskými vrcholmi na severe a rovnými pláňami na juhu. Záhrady, ovocné sady a lesy poskytujú návštevníkom dokonalé prostredie na oddych a relax. V spodnej časti jazera sa rozprestiera dedina Sirmione s horúcimi prameňmi, malým hradom a „Grotte di Catullo“, najväčšou zbierkou rímskych ruín v severnom Taliansku. Na severnom brehu leží Riva del Garda, odkiaľ sa turisti môžu vydať za športovými aktivitami – windsurfingom, kitesurfingom, plachtením, splavovaním na kanoe alebo jazdou na kajaku. Medzi najkrajšie miesta v okolí jazera Garda patrí aj vodopád Varone s výškou takmer 100 metrov.

Lazise je čarovné mestečko pri jazere Garda. Hrad Lazise je prvé, čo zaujme pohľad. Mesto je obklopené starými hradbami zo 14. storočia. V samom centre mesta sa nachádza námestie Vittoria Emanuela s radnicou, farský kostol Zenone e Martino z 12. storočia, ale súčasná stavba je prestavaná v neoklasicistickom štýle koncom 18. storočia. Autorom projektu je veronský architekt Luigi Trezza. Šachovnicová dlažba námestia končí prístaviskom, vždy preplneným rybárskymi člnmi.

Peschiera je jedným z hlavných miest jazera Garda, ktoré malo vždy veľký strategický význam. Nachádza sa pri ústí rieky Mincio, na ceste, ktorá od staroveku prechádza severným Talianskom z východu na západ a ktorá sa dnes stala diaľnicou A4 Miláno – Benátky. Historické centrum Peschiery bolo formované vojenskými potrebami a premenilo ho na impozantnú a malebnú pevnosť. Centrum mesta tvorí námestie Savoia so starou väznicou a kostol San Martino.

Mestečku Malcesine dominuje pevnosť. V lete sa nádvorie hradu často využíva na jazzové koncerty. Výstupom na hrad, najvyššiu vežu hradu, môžete obdivovať jeden z najkrajších výhľadov na jazero. Mesto Malcesine sa v točí okolo hradu v spleti uličiek podobných labyrintu. Malcesine je dôležitým turistickým centrom a v uliciach je množstvo barov, reštaurácií a obchodov.

Názov mesta Torri del Benaco je odvodený od početných strážnych veží a obranných stavieb, ktoré tu boli postavené od raného stredoveku, a ktoré dodnes charakterizujú vzhľad Torri, ako sa tejto oblasti bežne hovorí. Mestu dominuje hrad z roku 1383, ktorý postavil Antonio della Scala. V roku 1760 bola časť hradieb zbúraná, aby sa postavila nová časť, ktorá dodnes charakterizuje celkový vzhľad. Okrem hradu je možné zvonka vidieť aj sídlo rady Gardesana. Krásny palác z 15. storočia bol zrekonštruovaný a prerobený na hotel. Ďalej je tu kostol Najsvätejšej Trojice z 15. storočia zdobený freskami.

História Bardolina ležiaceho pri jazere Garda je pomerne pestrá. V rímskych časoch sa stalo strediskom oddychu pre obyvateľov Verony, ktorí tam mali postavené vily. V stredoveku bolo vždy veľmi spojené s Veronou. Od polovice 14. storočia mala rodina Scala viac ako storočie pod kontrolou celý východný breh jazera Garda. V Bardolino postavili pevnosť a posilnili mestské hradby. Niektoré veže a fragmenty opevnenia sú stále viditeľné v centre a v starom prístave. Na konci 18. storočia Bardolino prešlo pod Rakúsko a napokon v roku 1866 pod Talianske kráľovstvo. S druhým povojnovým obdobím, ako všetky mestá pri jazere, sa Bardolino zmenilo z rybárskej a poľnohospodárskej dedinky na bohatú turistickú destináciu.

Punta San Vigilio je malá dedinka s renesančnou vilou a malým súkromným prístavom, ktorá sa nachádza na cípe malého výbežku na východnom brehu jazera Garda. Winston Churchill sa po vojne stiahol do súkromného života a trávil tu dlhé obdobia odpočinku maľovaním na brehu jazera. Samotnú vilu navštívilo mnoho známych ľudí, od Alexandra Fleminga po Vivien Leigh, nehovoriac o neustálej prítomnosti anglickej kráľovskej rodiny. Za týmto útesom, ktorý vyčnieva do jazera, sa nachádza hora Luppia, známa svojimi prehistorickými „skalnými rytinami“ predstavujúcich mužov, zbrane, zvieratá a rôzne symboly.

V mestečku Valeggiu, neďaleko od jazera Garda sa nachádza Parco Sigurtà, jeden z najkrajších parkov v Taliansku. Jeho história siaha až do začiatku 15. storočia. Veľká časť poľnohospodárskej pôdy prešla na benátskeho šľachtica Gerolama Nicolò Contariniho. V centre svojho majetku si postavil vilu, ako to bolo vtedy módou medzi benátskou šľachtou, a časť pozemku využívala na záhradu. Usadlosť a vila niekoľkokrát zmenili majiteľa a neustále sa rozrastali a rozširovali. Park má veľkosť 22 hektárov. V 19. storočí sa premenila na romantickú anglickú záhradu s lotosovými a leknovými jazierkami, romantickými hájmi, umelými jaskyňami a ozdobnými stavbami. Dnes je záhrada Sigurtà otvorená pre verejnosť a možno ju navštíviť. V závislosti od ročného obdobia si môžete vychutnať veľkolepé kvety tulipánov, kosatcov, ruží či hortenzií.

Lago Maggiore, jazero, ktoré sa nachádza na južnej strane Álp, je druhé najväčšie jazero v Taliansku a zároveň najväčšie v južnom Švajčiarsku. Jazero a jeho pobrežie sú rozdelené medzi talianske regióny Piedmont a Lombardia a švajčiarsky kantón Ticino. Vďaka miernemu podnebiu je v okolí jazera príjemne v každom ročnom období. Jazero Lago Maggiore môžete poznať aj z románu známeho spisovateľa Ernesta Hemingwaya, Zbohom zbraniam.

Lago Maggiore nazývali Rimania Lacus Verbanus. Jeho rozloha je 212 km², pričom Taliansku patrí 170 km² a ostatná časť Švajčiarsku. V severnej časti má jazero zelenú farbu a na juhu modrú. Jazero patrí dvom talianskym regiónom, Piemontu a Lombardsku na východe, kde je mesto Luino, známe pre textilný priemysel pred sto rokmi. Západná strana jazera je hustejšie osídlená a turisticky atraktívnejšia. Najväčším mestom je Verbania s pekným starým centrom a pobrežnou promenádou. Nachádza sa tu jedna z najväčších botanických záhrad v Európe, ktorú založil škótsky kapitán Neil McEacharn, milovník botaniky. Ten v roku 1930 kúpil vilu a dal jej názov Taranto a vytvoril tu úchvatnú záhradu, kde rastie viac ako dvadsaťtisíc druhov rastlín.

Lago di Como je v Taliansku známe aj ako Lario. Toto jazero ľadovcového pôvodu sa nachádza v talianskej Lombardii. Svojou rozlohou 146 km² patrí medzi prvé tri najväčšie jazerá v Taliansku. V nadmorskej výške viac ako 400 metrov je to jedno z najhlbších jazier v Európe a dno jazera je viac ako 200 metrov pod hladinou mora. Jazero Como bolo populárnym útočiskom bohatých ľudí už za čias Rímskej ríše a odvtedy sa stalo veľmi obľúbenou turistickou atrakciou s množstvom umeleckých a kultúrnych klenotov. Toto jazero je príkladom obrovskej sily riečnej erózie. Do jazera privádzajú vodu rieka Mera a Adda. Podložie mesta Como priebežne klesá už niekoľko storočí. Jeho krásu dotvára tyrkysová farba vody a vysoké štíty.

Bellagio ležiace pri jazere Como láka úzkymi uličkami na svahu nad vodou a tiež jednou z najkrajších záhrad v regióne. V meste sa nachádza rozľahlé námestie Piazza della Chiesa, veža Torre del Borgo a kostol San Giacomo z 11. storočia, ktorý síce pôvodne románskeho štýlu má v sebe aj barokový.

Medzi lákadlá Bellagia patrí vila Melzi obklopená krásnou záhradou s priľahlými menšími stavbami, ktoré nechal postaviť vojvoda Francesco Melzi d´Eril na začiatku 19. storočia. Vojvoda sa zapísala do dejín tak, že v roku 1796 predal v Lodi Napoleonovi symbolické kľúče od mesta. Napoleon ho tak poveril mnohými úlohami, zastával tak vysoký post a mal dostatok financií, aby si mohol v Bellagiu postaviť vilu. Aj keď si vilu dlho neužíval, v roku 1816 umrel v Miláne, po sebe zanechal nádhernú vilu, ktorú pre neho postavil slávny architekt vtedajšej doby, Giocondo Albertolli. Dokončil pre vojvodu aj kaplnku, kde bol o dva roky neskôr pochovaný.

Záhradu vytvoril architekt Luigi Canonica a botanik Luigi Villoresi. Sochy do vily vytvoril sochár Giovanni Battista Comolli. Samotná vila prístupná nie je. Možné je navštíviť kaplnku, oranžériu a múzeum venované obdobiu Napoleona, Maurský pavilón pri jazere v orientálnom štýle. V záhrade sa nachádza nádherné súsošie Danteho a Beatrice, kde Beatrice drží básnika Danteho za ruku a utešuje ho.

Vila Carlotta leží na západnom brehu jazera Como, v letovisku Tramezzo. Na konci 17. storočia ju nechal postaviť bohatý milánsky senátor, markíz Giorgio II. Clerici. Okolo hlavnej budovy sa nachádza záhrada s fontánami, sochami, schodiskom, keďže leží vo svahu nad jazerom. V roku 1801 kúpil vilu mecenáš umenia Gian Battista Sommariva, ktorý ako právnik patril ku priateľom Napoleona. Vo vile sústredil rôzne umelecké diela, aj od Antonia Canovu. Neskôr vilu získala princezná Marianna Oranžsko-Nassavská, manželka princa Alberta Pruského. Marianna vilu venovala ako svadobný dar dcére Charlotte, a tak má dnes vila jej meno. Od roku 1927 vznikla nadácia, ktorá sa dodnes o vilu stará. Najkrajšia prehliadka v záhradách je v apríli a máji, keď všetko kvitne. Aj mimo tieto mesiace, je však záhrada nádherná. K videniu sú aj vnútorné priestory z obdobia života Carlotty.

Iseo alebo Isejské jezero nájdete v provincii Brescia a Bergamo v talianskej Lombardii. Je štvrté najväčšie jazero medzi severotalianskymi podalpskými jazerami a obsadzuje celkovo šiestu priečku medzi najväčšími jazerami v celom Taliansku. Nachádza sa asi 50 km severozápadne od Brescie. Jazero má ľadovcový pôvod a je zasadené do údolia Valcamonica. Jeho rozloha je 65,3 km² a leží v nadmorskej výške 185 m. Na dĺžku má 25 kilometrov a v svojom najhlbšom bode dosahuje hĺbku 251 metrov. V jeho vnútri sa nachádza jeden z najväčších jazerných ostrovov v Európe - Monte Isola a tiež dva menšie ostrovy Isola di Loreto a Isola di S. Paolo, ktoré patria do súkromného vlastníctva dynastie Baretta.

Lago di Lugano je jazero rozvetvené na predhorí Álp pozdĺž švajčiarsko-talianskej hranice. Luganské jazero má ľadovcový pôvod a vzniklo na konci posledného zaľadnenia asi pred desaťtisíc rokmi. Jeho tri hlavné prítoky tvoria Cassarate, Vedeggio a Cuccio. Zaujímavosťou je, že mestá Melide a Bissone, ktoré stoja na opačných brehoch jazera, sú spojené mostom, cez ktorý prechádza štátna diaľnica A2, kantonálna cesta a železnica.

Ideálne obdobie na spoznávanie je počas jari, kedy vyniká aj stredomorská flóra. Avšak obľúbené sú aj počas leta či na jeseň. 

Lety sú možné z Viedne alebo z Bratislavy do Milána v trvaní cca 1 hod 25 min.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Ríme – Taliansko, Adresa: Via dei Colli della Farnesina 144 VI/A Roma Taliansko

Tel: +39 0636715200
Mobil: +39 3385432071
Email: emb.roma@mzv.sk

Občania Slovenskej republiky nie sú nijako obmedzení pri vstupe na územie Talianska. Je nutné mať len občiansky preukaz alebo cestovný pas. Osoba mladšia ako 15 rokov (nemá občiansky preukaz) by mala mať vlastný cestovný pas. Ak budete chcieť v Taliansku riadiť automobil, postačí vám váš vodičský preukaz. Nie je vyžadovaný medzinárodný vodičský preukaz.

Colné a devízové predpisy: sú zhodné ako v ostatných krajinách EÚ. Je zakázaný vývoz akýchkoľvek predmetov historickej hodnoty. Na niektoré veci a výrobky sú stanovené pri dovoze do krajiny určité limity. Týka sa to predovšetkým cigariet (maximálne 200 ks alebo 250 g tabaku), vína (max. 2 litre), tvrdého alkoholu a toaletnej vody.

Talianska cestná sieť ma vyše 300 000 km, s ktorých viac ako 6 000 km je diaľničných. Za používanie diaľnic sa platí. Napriek tomu, že Lago di Garda je od Bratislavy vzdialené asi 800 kilometrov, nie je to namáhavá cesta ani pre motoristov. Od Rakúska dokonca až na juh Talianska vedú kvalitné diaľnice. Ak ste pricestovali na juh Talianska autom, buďte opatrní. Miestni šoféri sú takí ako v celom Taliansku. V zelených zónach môžete parkovať medzi 8:00 a 9:30, od 14:30 do 16:00 je to už zakázané. V modrých zónach môžete parkovať len ak vlastníte parkovací disk (dostať ho na turistických úradoch) a aj to len v čase od 9:00 do 14:30 a od 16:00 do 20:00. Maximálny povolený obsah alkohol v krvi je 0,08 promile.

Všetky mestá majú dobrý systém mestskej a prímestskej dopravy. Vždy si vopred pozorne preštudujte cestovný poriadok, pretože niektoré autobusy premávajú len zavčasu ráno a večer a doprava v nedeľu býva veľmi obmedzená.

Taxi služba je v Taliansku na veľmi dobrej úrovni. Ceny sú rozdielne počas dňa a v čase nočnej služby. Extra poplatok sa platí pri objednaní taxíka cez telefón. Skôr ako nastúpite, zistite si cenu. Taxíky bez taxametra radšej nepoužívajte. Vodiči taxíkov by mali byť odmenení podľa kvality služby, zväčša 8 – 10% alebo 1 EURO.