Turecko

U nás známejší a viac navštevovaný región Turecka sa nazýva Turecká riviéra. Strediska Alanya, Side, Belek, Antalya a Kemer sú prázdninové ciele, ktoré sa z roka na rok tešia stále väčšej priazni turistov z celého sveta. Turecká riviéra dá najlepšie opísať slovami ako slnko, dlhé pláže, azúrové more, história, pohorie Taurus, pestrý nočný život, vodné športy, obchodíky so suvenírmi, dobré jedlo a pitie.

„Perla tureckej riviéry“ - Antalya je mesto na pobreží Stredozemného mora, obklopené pohorím Taurus, ktoré je hlavným mestom rovnomennej provincie a zároveň najznámejším letoviskom Tureckej riviéry. Slávu mu priniesla kombinácia krásneho prostredia a historických pamiatok, ktorých je tu nespočetné množstvo. Prvé zmienky o meste siahajú až do druhého storočia p.n.l. Najväčší rozkvet zaznamenalo za cisára Hadriána, ktorý tu dal vybudovať honosné paláce a chrámy. Antalya je známa aj vďaka dlhým plážam s jemným zlatožltým pieskom a krištáľovo čistému moru. Voda je tu chladnejšia o jeden až dva stupne, náhradou za to je však nádherný výhľad na pohorie Taurus. Na všetkých plážach sú skvelé podmienky na kúpanie a podvečer lákajú na romantické prechádzky. Medzi živým, dynamickým centrom a prístavom možno obdivovať Kaleici – staré mesto z čias gréckeho osídlenia so stopami byzantských, rímskych i seldžuckých vplyvov.

Obľúbené turistické stredisko na pobreží Stredozemného mora, známe najmä svojou piesočnatou plážou Kleopatra Beach. Samotné mesto založili 200 rokov pred n.l. osadníci z ostrova Aegean, no slávne sa stalo až v dobách rozmachu antického Ríma. V tom čase ho pod názvom Korakesion využívali piráti ako hlavný prístav a základňu. Veľkú úlohu tu zohrala pevnosť na skalnatom výbežku nad mestom, kde podľa starej legendy bol ukrytý pirátsky poklad. Mesto začalo prosperovať v roku 1220, po jeho dobytí sultánom Alledinom Kejkubatom. Vtedy mesto získalo svoj názov „Alaye“, čo v preklade znamená „nóbl“. V roku 1471 sa stalo súčasťou Osmanskej ríše s hlavným mestom Istanbul, a odvtedy je Alanya považovaná za turecké mesto. Dominantou Alanye je starobylá pevnosť, vypínajúca sa do mora na vyčnievajúcom brale. Vyjsť na vrch sa oplatí, pretože odmenou je nezabudnuteľný výhľad na mesto, záliv s prístavom, Kleopatrinu pláž i parkové promenády. Nielen milovníci histórie si vychutnajú mnoho čarovných a romantických zákutí vo vnútri 6 km dlhých hradieb s cennými pamiatkami z čias rímskeho, byzantského, seldžuckého a osmanského panovania. Živé a dynamické centrum ponúka veľké množstvo príležitostí na nákupy v orientálnych obchodíkoch, možnosť vychutnať si špeciality v niektorej z miestnych reštaurácií či posedenie v prístavnej taverne s výhľadom na Červenú vežu a starú lodenicu.

Staroveká pirátska Pamphylia, dnešné Side, rozprestierajúce sa na malom polostrove 1 km dlhom a 400 m širokom, leží na južnom pobreží Turecka. Side je nielen populárnym letoviskom, ale i pokladnicou antického umenia, ako aj miestom stretnutia Antonia a Kleopatry. Meno Side má anatolský pôvod a znamená granátové jablko, ktoré v Turecku symbolizuje bohatstvo a úrodnosť. Najvýznamnejšie stavby sa nachádzajú priamo na polostrove, ktorého najjužnejšie miesta krášlia zvyšky chrámov zasvätených bohovi Apollónovi a bohyni Athéne. Apollonov chrám je pritom dodnes symbolom Side. Z dôb antiky sa tu zachoval najväčší amfiteáter celej Anatólie, ktorého kapacita bola až 20 tisíc divákov.

Jedno z najnovších letovísk s nádhernými plážami z bieleho piesku, z ktorých niektoré dosahujú šírku aj 60 – 70 m. Mnohokilometrové piesočnaté pláže vyzývajú ku kúpaniu, vodným športom, potápaniu i romantickým prechádzkam. Za posledné roky sa stal najvkusnejším, najzelenším a najkompaktnejším turistickým strediskom na Tureckej riviére, koncentrujúcim hotelové komplexy najvyššej kategórie s bezchybnými službami, citlivo vsadené do borovicových lesov, píniových a palmových hájov, citrusových a olivových plantáží a chránené mohutným pohorím Taurus. Najmladšie prázdninové stredisko sa teší neutíchajúcej pozornosti a záujmu aj vďaka kvalitným golfovým ihriskám, ktoré priam magneticky priťahujú milovníkov tohto športu.

Kemer patrí medzi vyhľadávané turistické letoviská, pre ktoré je typická nádherná prírodná scenéria, dlhé kamienkové pláže, omývané krištáľovo čistou vodou v pozadí s pohorím Taurus. Mnohí ho považujú za jedno z najkrajších letovísk Tureckej riviéry aj vďaka píniovým hájom, romantickým plážam a zálivom či členitému pobrežiu. Mestečko Kemer s pekne udržovanými uličkami, mnohými obchodíkmi a reštauráciami, miestnym prístavom pôsobí útulne a prázdninovo. V okolí Kemeru sa nachádzajú aj priľahlé pokojné letoviská, napr. Beldibi, Göynuk, Kiris či Tekirova.

Keď sa povie Turecko, každý si predstaví najmä strediská známej Tureckej riviéry. Čoraz väčšiu pozornosť si však získava tzv. Egejská riviéra, ktorá sa rozprestiera na juhozápadnom cípe Turecka, na pomedzí Egejského a Stredozemného mora. Nachádzajú sa tu vychýrené letoviská ako Bodrum, Cesme, Izmir Dalaman, a iné. Čaro Egejskej riviéry spočíva v kontraste bohatej zelene s tyrkysovými vodami mora. Pobrežie lemujú dlhé kilometre piesočných pláží, pôvodné biele domčeky a ibišteky. Egejská riviéra, obzvlášť oblasť Izmir, je preslávená liečivými termálne pramene.

Bodrum v Egejskom regióne Turecka je najživším letoviskom s bohatým nočným životom. Nachádza sa presne na rozmedzí medzi Egejskou a Tureckou riviérou. Prázdninový rezort Bodrum disponuje všetkým, čo k dovolenke potrebujete. Kombinácia destinácie so všetkým servisom a zároveň dokonale zachovanou tureckou kultúrou, viditeľnou prakticky na každom kroku, robí z Bodrumu azda ten najkúzelnejší a najatraktívnejšie prístav južnej časti Egejského mora a celej Egejské riviéry. S príjemnou klímou po celú sezónu láka oblasť predovšetkým vyhlásenými plážami, krištáľovo čistou vodou, skvelou kuchyňou a priateľským, v každom smere pohostinným prostredím. Stručne povedané - Bodrum je perfektné miesto k ideálnej, nielen rodinnej dovolenke.

Mesto Izmir (známy tiež ako Smyrna) leží v oblasti Malej Ázie, v zátoke, ktorá ústí do Stredozemného mora. Jeho poloha znamenala, že mesto zažilo nadvládu mnohých civilizácii a ríš. Posledná z nich, Osmanská ríša, dobyla Izmir roku 1389, kedy ešte patril upadajúcej Byzantskej ríši. V 16. storočí sa stal Izmir obľúbenou destináciou benátskych, anglických, holandských a francúzskych kupcov a tým tiež jedným z najväčších centier obchodu Osmanskej ríše. Svoj význam si zachoval aj naďalej, napríklad v 19. storočí viedla odtiaľ prvá železnica na tureckom území. Na začiatku 20. storočia bol Izmir skutočne kozmopolitné mesto, žili tu početné komunity Grékov, Turkov, Arménov alebo Židov. Dnes je Izmir tretím najväčším tureckým mestom, má európsky vzhľad a po Istanbule druhý najväčší prístav Turecka. Ide o veľmi rýchlo rastúce mesto na centrálnom pobreží Egejského Turecka. Je to moderné, rušné a veľmi rýchlo sa rozvíjajúce obchodné centrum. Široké bulváre, presklené budovy spĺňajúce najmodernejšie atribúty súčasnej architektúry a obchodné centrá sú posiate tradičnou škridlovinou červenej farby. Medzi obľúbené a najviac navštevované turistické atrakcie patrí 25 metrov vysoká veža Clock Tower, ktorá sa nachádza v prístave, v centre oblasti Konak.

Známe a živé turistické stredisko, veľmi obľúbené ako medzi zahraničnými návštevníkmi, tak miestnymi. Rozprestiera sa na zelenom a úrodnom polostrove západne od populárneho rezortu Izmir. Ide síce o malé prímorské mestečko, súčasne je však veľmi živým prístavom, odkiaľ vyrážajú výletné lode do okolia, aj do neďalekého Grécka. Cesme láka svojich hostí k relaxu na plážach s jemným pieskom a čistou morskou vodou. Milovníci pamiatok a pešej turistiky skôr uprednostnia tunajšie mierne zimy, kedy je klíma chladnejšia. Do Cesme tak mieria rekreanti všetkých druhov - rodiny s deťmi a milovníci plážových radovánok, aktívni jedinci, priaznivci vodných i iných športov, ale aj vyznávači peších túr či obdivovatelia antických stavieb a archeologických nálezísk.

Stredne veľké prímorské mestečko ležiace pri brehoch Egejského mora. Svojim početným návštevníkom ponúka čarovnú panorámu typického pobrežného letoviska s prístaviskom jácht, tyrkysovo zafarbenou vodnou hladinou a gréckym ostrovom Samos na horizonte. Rezort leží cca 90 km od známeho letoviska Izmir, necelých 30 km od národného parku Dilek a iba 20 km od slávnej pamiatky Efez, starovekého mesta svetového významu.

Istanbul, do roku 1930 Konštantínopol alebo Carihrad, je najväčšie mesto v Turecku a tretie najväčšie v Európe. Rozkladá sa ako jediné mesto na svete na dvoch kontinentoch, na rozhraní Ázie a Európy, priamo na pahorkoch pri brehoch Bosporu, Marmarského mora a zálivu Zlatý Roh. Veľkomesto Istanbul s viac ako 14 miliónmi obyvateľov zaberá plochu 1 538,77 km². Je to prekvitajúce centrum financií, ekonómie a dôležitá obchodná križovatka. História mesta siaha až do čias antiky. Najväčšieho rozkvetu sa Istanbul dočkal za vlády Byzantskej ríše, kedy sa stal hlavným mestom celého obchodu a kultúry. S príchodom Osmanov sa síce kresťanské mesto stalo centrom islamu, ale svoj dnešný kozmopolitný ráz začalo získavať až v 19. storočí. Práve vďaka prisťahovalcom mnohých rôznych národností sa z historického Istanbulu stalo miliónové mesto, ktoré sa pýši podzemnou i električkovou dráhou a železničným spojením do celej Európy. Po 1. svetovej vojne Istanbul obsadili anglické a francúzske vojská, čo miestni obyvatelia niesli veľmi ťažko. Najväčšia rana ale hrdých Turkov čakala až neskôr – Atatürk, historicky prvý prezident Turecka sa rozhodol presunúť v roku 1923 sídlo štátu do Ankary. Takmer tritisíc rokov staré mesto si dodnes zachovalo ráz orientálnej rozprávky z tisíc a jednej noci a dnes je kultúrnym centrom krajiny a hlavným mestom zábavy. Nachádza sa tu živá zmes kultúr, v ktorej sa spája východ a západ, tradícia a moderna. Najvýznamnejšie pamiatky v Istanbule sú Hagia Sofia – v minulosti kresťanský kostol a neskôr moslimská mešita, Modrá mešita – jedna z najznámejších pamiatok Istanbulu, Palác Topkapi – domov osmanských sultánov, Cisterna Yerebatan – zásobáreň pitnej vody, Galata Tower a mnoho ďalších.

Hlavným mestom Turecka je od roku 1923, kedy ju Mustafa Kemal Atatürk zvolil za hlavné mesto zo strategických dôvodov, aby nepriatelia nemohli dobiť krajinu po mori. Zmena napomohla mestu k rýchlemu rozvoju, ktorý vyústil až do podoby dnešného moderného veľkomesta. Ankara sa nachádza vo vnútrozemí a jej počiatočných 30 000 obyvateľov sa rozrástlo do dnešných neuveriteľných 5 miliónov. Pred niekoľkými storočiami bola ešte malým mestečkom, známym najmä chovom kôz s hustou angorskou vlnou. Meno ale mesto dostalo od kráľa Midasa, podľa kotvy z Noemovej archy, ktorú tu údajne našiel. Mesto bolo založené v 8.storočí pred n.l. a dodnes sa v ňom vystriedali Osmani, Mongoli, Turci, Peržania, Byzanti, Alexander Veľký, Chetiti i Rimania. Medzi najznámejšie lákadlá patrí Anit Kabir, Atatürkovo mauzóleum, ktoré je najpôsobivejšou budovou v novej Ankare. Je dokonalou syntézou medzi starým a  moderným tureckým poňatím architektúry. V múzeu sú vystavené osobné predmety a dokumenty Atatürka, ako jeho vosková figurína. Múzeum pre anatolské civilizácie s jedinečnými exponátmi na svete je pevným bodom programu každého návštevníka. Ďalšie pozoruhodné múzea sú Etnologické múzeum oproti opere, Múzeum maliarstva a sochárstva vedľa Etnologického múzea a Múzeum boja za oslobodenie v prvej parlamentnej budove, staroanatolskom stavebnom diele. Tu sa ukončil boj za nezávislosť a bola vyhlásená Turecká republika.

Ak chcete mať "zaistené" krásne slnečné počasie, vydajte sa do Turecka najlepšie v období od skorej jari (apríl) do začiatku jesene (september). V tejto dobe tu prebieha hlavná letná sezóna zaliata slnkom, aspoň pokiaľ ide o populárne pobrežné letoviská. Vzhľadom k veľkosti krajiny je totiž možné sa stretnúť s rozmanitými klimatickými podmienkami podľa konkrétnej polohy. Väčšina územia leží v subtropickom páse, kde vládnu horúce letá a mierne zimy. Najchladnejšia je východná časť Turecka a horské oblasti, kde sú spravidla teploty celoročne nižšie ako vo zvyšku republiky. V pobrežných lokalitách dosahujú teploty na jar okolo dvadsiatky, v lete šplhajú aj vysoko nad 30 stupňov. Ak teda chcete vyraziť skôr za pamiatkami než na pláž, je lepšie zvoliť jesenné či zimné termíny.

Rozlohou obrovská krajina je domovom pre množstvo letísk, pričom na medzinárodnú prepravu sa využívajú 4. Dovolenkári najčastejšie pristávajú na Medzinárodnom letisku v Antalyi. Let do Antalye trvá 2 hodiny 30 minút.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Ankare, Atatürk Bulvarı 245, 06692, Ankara, Turecko

Tel:  +90 3124675075
Mobil: +90 5337600384
Email: emb.ankara@mzv.sk

Na vycestovanie do Turecka budete potrebovať platný cestovný pas, pretože s občianskym preukazom vás do tejto krajiny nepustia. Platnosť pasu musí byť minimálne 6 mesiacov po návrate. Deti musia mať takisto vlastný cestovný pas. V cestovnom pase musí byť dostatok miesta na vstupné a výstupné pečiatky, aspoň 2 strany. Slovenskí občania pri cestách do Turecka, ktoré nepresiahnu 90 dní pobytu v rámci 180 dní môžu cestovať bez víz.

Bez cla je možno do Turecka doviesť predmety osobnej potreby napr. 400 ks. cigariet, 2 litre alkoholu. Pre dovoz exotických predmetov, zbraní, rastlín, zvierat je potrebné zvláštne povolenie. Dovoz domácich zvierat je možný s medzinárodným očkovacím preukazom. Nie je možné vyvážať antické predmety pochádzajúce z Turecka. Z Turecka si môžete letecky priviezť tovar do hodnoty 430 €.

Autobus je v Turecku najdôležitejší dopravný prostriedok. Infraštruktúra v Turecku je veľmi dobre rozvinutá. Diaľkové autobusy v Turecku sú kvalitné a dokonca na vyššej úrovni ako u nás. V Turecku sa môžu dokonca ženy cítiť bezpečnejšie, pretože dvaja ľudia opačného pohlavia, ktorí sa vzájomne nepoznajú nesmú sedieť vedľa seba. Spôsobia tým spoločenský prehrešok. Dolmuše  – miestna doprava je zabezpečovaná tzv „dolmušmi“ za výhodné ceny. Je to malý autobus pre približne 15-25 sediacich osôb, pričom pre počet stojacich osôb platí pravidlo „koľko sa zmestí“. Každý dolmuš má svoju pevnú trasu s pevnými zastávkami, avšak v praxi platí, že vás môže naložiť a vyložiť kdekoľvek o to požiadate. Trasa je uvedená na tabuľke za predným sklom autobusu. Cestovné sa  platí v hotovosti v TRY, EUR alebo USD. Cestovné lístky v dolmušoch neexistujú. Čo však nie je presne určené, je cestovný poriadok. Každý vodič sa snaží vyťažiť svoj autobus čo najviac, aby čo najviac zarobil a tomu zodpovedajú aj časové intervaly. Počas hlavnej sezóny je doprava prehustená a dolmuše dosť preplnené (slovo dolmuš znamená v turečtine „napchatý“). Ak chcete, aby Vám dolmuš zastavil, musíte mávnuť rukou. Keď chcete vystúpiť, stačí zakričať STOP. Nemusíte nastupovať a vystupovať na zastávke, dolmuš vám zataví kdekoľvek na ceste. Ceny sú účtované na základe pevných zastávok, nebuďte preto prekvapení, keď Vám vodič naúčtuje za polovicu cesty cenu ako za celú. Ceny sú individuálne. Diaľkové autobusy - sú veľmi komfortné, všetky klimatizované a podávajú malé občerstvenie. Cestovné lístky sa predávajú v kanceláriách na autobusových staniciach (Otogar), dajú sa však kúpiť aj priamo v autobuse.

Taxíkov je v turistických strediskách viac než dosť. Sú žltej farby, označené nápisom TAKSI. Všetky autá by mali byť vybavené taxametrom, ktorý by mal byť v prevádzke, prax je však často iná – ceny sa spravidla dohadujú pred jazdou. Požičovne automobilov (Rent a car) existujú vo všetkých turistických strediskách, treba však brať do úvahy niekoľko dôležitých skutočností. Ceny za požičanie áut sú rôzne.. Autá v požičovniach sú novšie a majitelia autopožičovní platia aj vysoké sumy za poistenie.

Všeobecne by ste mali dbať na to, aby bolo auto plne poistené. Preto si vždy pozorne prečítajte podmienky, za ktoré si auto požičiavate (odporúčame kompletné poistenie, bez spoluúčasti šoféra). K prenájmu automobilu potrebujeme vodičský preukaz a cestovný pas. Odporúčame si podrobne prezrieť podmienky požičania auta, vrátane poistenia. Ak chcete mať úplnú istotu, obráťte sa na Vášho delegáta, ktorý Vám pomôže sprostredkovať auto zo serióznej auto požičovne za výhodné ceny. Turci, podobne ako ostatné južanské národy, jazdia mimoriadne nekonvenčne a temperamentne. Platí to o akomkoľvek dopravnom prostriedku. Odporúčame preto venovať zvýšenú pozornosť dopravným prostriedkom pri prechode cez cestu, ale aj na chodníkoch. Doprava, hlavne v mestách a turistických centrách býva obvykle prehustená a pomerne hlučná. Nedá sa hovoriť o rešpektovaní základných predpisov cestnej premávky. Pravidlá sú podobné ako na Slovensku, v obci platí 50 km/h, mimo obce 90 km/h, na diaľnici 110 km/h. Bezpečnostné pásy sú povinné. Požívanie alkoholických nápojov pred jazdou je prísne zakázané. V prípade dopravnej nehody sa musí kvôli poistke vždy spísať policajný protokol, inak môžu vzniknúť problémy pri uplatňovaní si nároku v tureckej  poisťovni.

Železničné spojenie nehrá v Turecku významnú úlohu, pretože autobusy sú rýchle a komfortné. Na väčšine územia železničné trate vôbec neexistujú.

Keďže je Turecko veľkou krajinou, stredná vrstva bežne využíva letecké linky na cestovanie po vlastnej krajine. Vnútroštátne lety zabezpečujú štátne Turecké aerolínie. Lietadlá však najčastejšie z menších letísk lietajú najmä do Ankary alebo  Istanbulu.

Lodná doprava je v Turecku takisto veľmi obľúbená v prímorskej časti. Rýchlolode vás bezpečne prepravia na rôzne zaujímavé miesta. Ak sa však chcete dostať z Turecka na Grécke ostrovy, dostanete sa tam prostredníctvom väčších lodí, ktoré sú však aj o dosť drahšie.

Otváracia doba obchodov – v turistických oblastiach – je v hlavnej sezóne nepretržite dlho do noci. V Turecku neexistujú jednotné otváracie a zatváracie časy, všetko závisí od rozhodnutia majiteľa obchodu. Platí však, že Turci vám radi predajú čokoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek. Nakupovanie v Turecku je osobitným rituálom, ktorému treba venovať zvýšenú pozornosť. Všeobecne platí pravidlo, že najprv treba preskúmať celú ponuku a až potom sa rozhodnúť. V Turecku si príliš nelámu hlavu s obchodnými značkami. Známe značky oblečenia, obuvi, parfumov a športových potrieb, ktoré sa predávajú za zlomkové ceny originálov, nie sú pravé.

Bežné potraviny, kozmetiku, domáce potreby a podobne nakúpite v supermarketoch Migros, BIM alebo 101. ktoré sú výborne zásobované a ponúkajú čerstvý a kvalitný tovar. Odporúčame navštíviť aj tradičné trhy s ovocím a zeleninou, ktoré sa konajú v každom meste a stredisku v určitý deň a majú neopakovateľnú atmosféru. V živom kolorite nájdete okrem ovocia a zeleniny aj med, olivy, rôzne koreniny.

Turisti najčastejšie nakupujú zlato a koberce, ktoré sú kvalitné a pomerne lacné. Zlato nakupujte radšej v serióznejších obchodoch, v rôznych pouličných stánkoch by ste šťastie mať nemuseli.

Prekrásne turecké koberce sú vyrábané ručne a viazané dvojitými uzlami. Tie najvzácnejšie sú z pravého hodvábu. Nikdy ale nepatria na zem, ale majú za úlohu zdobiť stenu. Dnešné koberce sú zhotovené z rôznych materiálov ako hodváb, vlna alebo bavlna a líšia sa od seba pestrosťou vzorov aj úrovňou spracovania. Cenu koberca určuje jeho vek, kvalita použitého materiálu a farbivá, výnimočnosť vzorov i tesnosť väzby.

Počiatky výroby keramiky a keramických dlaždíc spadajú do obdobia príchodu Seludžov. Až v 20. storočí prešla celá produkcia modernizáciou. Dnes patrí keramika a porcelán z mesta Kütahya k najžiadanejšiemu tovaru z celého Turecka.

Na niektorých tržniciach nájdete pekné tepané taniere, misy aj džbány na vodu rôznych veľkostí, čajové kanvice, džezvy na prípravu tureckej kávy, lampy, svietniky a samovar. Pokiaľ chcete do takýchto medených nádob ukladať potraviny, musia byť vnútri pocínované. Pravé turecké výrobky sa od dovozových poznajú podľa charakteristického znaku osmanských sultánov. Ďalšími typickými suvenírmi sú jemné drevorezby, vykladané púzdra na cigarety a šachovnice.

V Turecku je zlatníkov a klenotníkov naozaj veľa. Pravé šperky a zlato odporúčame nakupovať len v obchodoch s príslušným certifikátom. Zlaté a strieborné výrobky by mali mať punc rýdzosti. Z onyxu, resp. z alabastru sa vyrábajú popolníky, vázy, šachové sady, misky, kalíšky na vajcia aj samotné ozdobné vajcia.

Zjednávanie je súčasťou spôsobu života, a preto nie je dôvod si to nevyskúšať. Musíte však, pochopiteľne, rešpektovať niektoré pravidlá, ktoré sú pre tento spôsob určovania ceny vhodné. Zjednávať sa dá len v obchodíkoch, kde predajca je zároveň aj majiteľom, osobným priateľom alebo rodinným príslušníkom majiteľa. V obchodných domoch, v kamenných obchodoch ako aj vo väčších supermarketoch, kde sú vyvesené pri tovare fixné ceny, so zjednávaním nepochodíte. V prvom rade si dobre premyslite, koľko by ste boli ochotný dať za daný tovar peňazí. Potom choďte na to. Vyhliadnite si vybraný tovar a choďte k obchodníkovi. Spýtate sa ho na cenu buď anglicky „How much does it cost?“, nemecky „Was macht das? Was kostet es?“ alebo turecky „Ne kadar?“ a vypočujete si cenu. Potom sa zasmejete, resp. zhrozíte nad výškou oznámenej cifry a znížite na približne 40% predávajúcim navrhovanej ceny. Na to sa začne zase smiať on, resp. lapať po dychu, že ste to trochu prehnali. Je to zvyčajne len jeho taktický manéver. Začne vám vychvaľovať svoj tovar. Vy na to máličko pridajte (ale naozaj máličko, pretože budete zrejme pridávať viackrát). Predávajúci sa na vás zadíva, začne hovoriť o tom, že sa mu páčite a sypať rôzne lichôtky na vašu adresu. (ale pozor, reakciou predavačov môže byť aj úprimné rozčúlenie, pokiaľ výšku žiadanej zľavy preženiete).

Svätý mesiac (ramadán) - deviaty mesiac islamského kalendára znamená mesiac pôstu. Každý veriaci moslim by sa mal od svitania do súmraku zdržať konzumácia jedla, pitia, fajčenia a zmyslových pôžitkov. Výnimka sa vzťahuje na deti, tehotné ženy, chorých a seniorov. Dvadsiaty siedmy deň ramadánu prichádza "Rozhodujúca noc" (Kadir Gecesi), kedy bol Mohamedovi prvýkrát ohlasovaný Korán. Touto nocou sa završuje obdobie pôstu. V turistických oblastiach Turecka sa život počas ramadánu významne nemení. Ramazan Bayrami ("Cukrová slávnosť") - ide o trojdňovú tradičnú oslavu konca ramadánu. Svoj názov získala podľa detí, ktoré chodia po domoch a dostávajú sladké maškrty. V tieto dni sa rodiny navštevujú a ľudia sa vzájomne obdarúvajú.

Kurban Bayrami ("Slávnosť obetovania") - najvýznamnejšia udalosť moslimského roka trvá zvyčajne štyri až päť dní. Pripomína udalosť, kedy na vrchu Moria chcel Ibrahim obetovať svojho syna Izmaela. Každá rodina, ktorá si to môže dovoliť, kúpi ovcu či jahňa, zviera je obetované a časť mäsa aj koža venovaná chudobným alebo charite.