Od kúpacieho úboru k bikinám a naspäť. Ako sa menili plavky v čase?

Rimania udávali módne trendy už od staroveku. Ako prvé záznamy o plavkách nám slúžia dobové maľby zo starovekého Ríma, ktoré zachytávajú ženy buď nahé, alebo len v jednoduchých dvojdielnych plavkách v štýle bandeau. Neprekvapí fakt, že ženy a muži sa kúpali oddelene. Možno aj preto sa časom verejné kúpanie vytratilo. Záznamy o plavkách sa vracajú až v 17. storočí, keď znovuobjavili benefity kúpania v minerálnych prameňoch.

V tomto období ľudia začali využívať pobrežie a pláže ako miesta na stretávanie, socializáciu a zábavu. Zároveň sa za trend a aj akúsi etickú normu považovalo kompletne zahalené ženské telo a biela pokožka, chránená od slnečných lúčov. Začiatkom 18. storočia sa preto začali vyrábať prvé kusy plaviek, v podobe kúpacieho úboru, ktorý kompletne zakrýval ženské tvary. Nebolo prístupné, aby odhaľovali čo i len členok na nohe alebo akúkoľvek inú časť ženského tela. Zároveň mali plavky aj závažia na lemoch, aby sa odev ponoril a aj pod hladinou všetko zakryl. Podľa módnej aktivistky Amelie Bloomer, ktorá presadzovala tento štýl plaviek, vzniklo pomenovanie bloomers. V slovenčine známe aj ako bombarďáky.

Aby sa predišlo pohľadu na ženské telo do vody jazdili na vozíkoch tzv. „kúpacích strojoch“, z ktorých potom vo vode zliezli. Aj keď neboli praktické a zabárali sa do piesku na pláži, viktoriánske ženy ich využívali kvôli súkromiu, ktoré poskytovali. Oblečenie sa väčšinou vyrábalo z vlny. Bolo ťažké, nepohodlné a pomaly schlo, a tak slúžili kabínky aj ako prezliekarne.

Postupne sa však konzervatívnosť zmierňovala a podľa toho sa menil aj štýl plaviek. Skracovala sa dĺžka rukávov aj nohavíc – tak vzniklo kúpacie oblečenie, ktoré bolo typické pre obdobie viktoriánskej éry. Halenka bola síce takmer bez rukávov, ale stále siahala ženám až po kolená. Pod ňou mali dámy trojštvrťové nohavice.

Mimoriadny prevrat v oblasti plaveckého odievania priniesla začiatkom 20.storočia Anette Kellermanová. Táto Austrálčanka bola prvou ženou, ktorá sa pokúsila preplávať La Manche a prvou, ktorá pre ženy vytvorila a ako prvá si i obliekla plavky, v akých do tej doby plávali iba muži - overal, ktorého nohavice nesiahali ani po kolená. Tento plavecký odev bol veľmi tesný a priliehavý na telo a odhaľoval ramená (dámsky model mal i krátku sukničku). Na začiatku svojej kariéry sa Anette začala búriť proti prevládajúcemu štýlu obliekania  plaveckého odevu. Tvrdila, že šaty alebo pančucháče nie sú vhodné pre plávanie, pretože  plávanie s nimi je nekomfortné a náročné. Annette však vo svojich plavkách budila na amerických plážach verejné pohoršenie, za čo pykala v miestnom väzení.

Predošlé dekády ženy v mori len nežne preskakovali vlny a držali sa pritom lana natiahnutého vo vode. Po roku 1915 sa však plávanie stalo aj medzi nimi obľúbeným športom a tak túžili po ľahkých plavkách. V roku 1920 sa začína viac propagovať opaľovanie, a preto sa ľahko prispôsobuje strih plaviek. Tie sú zatiaľ jednodielne s nohavičkami. Nohavice sa začínajú skracovať.

30. roky nepriniesli veľkú zmenu v strihu plaviek, ale materiál sa zmenil. Spoločnosť Jantzen (značka plaviek už od roku 1916) začala do svojich plaviek pridávať lastex (formu elastickej nite). Počas týchto rokov sa dĺžka nohavíc stále skracuje a strih stále jednodielnych plaviek je upnutejší. K celkovému kúpaciemu outfitu sa pridávajú aj doplnky - kúpacie čiapky, šperky.

Kto by to povedal, že práve 2. svetová vojna bude viesť k opätovnému rozdeleniu plaviek na dvojdielne? Dôsledky vojny mali dosah aj na výrobcov plaviek, ktorí dostali za úlohu znížiť spotrebu materiálu o desať percent. Najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, bolo vyrobiť dvojdielne plavky. Spodný diel mal vysoký pás a horný bol vystužený a tak menej pružný.

A to do roku 1946, kedy sa objavili prvé dvojdielne dámske plavky tvarovo pripomínajúce dámsku bielizeň, pre ktoré je charakteristické rozdelenie na hornú a dolnú časť, pričom odokrývajú pupok. Dostávajú meno bikini a ich otcom sa stal francúzsky dizajnér áut a oblečenia Louis Réard. Pomenoval ich po ostrove Bikini, ktoré bolo miestom pre testovanie atómových bômb. Bikiny najprv vyvolali obrovský škandál, potom senzáciu.

V roku 1956 sú už bikiny s trojuholníčkami súčasťou štandardnej výbavy na pláž. Aj vďaka Brigitte Bardot, ktorá ich predviedla počas filmového festivalu v Cannes. Napriek úspechu medzi celebritami sa smelé bikiny na pláži ani pri bazéne zďaleka nevyskytovali tak bežne ako jednodielne plavky. Medzi netradičnú alternatívu patrili plavky s naberanými nohavičkami alebo sukienkou. Nosili sa tiež kombinézy zakončené rozšírenými šortkami alebo bikinové topy, obnažujúce pás, so šortkami alebo nohavicovou sukničkou.

V 50-tych rokoch taktiež vznikol tzv. DuPontov inzerát na nylon. Tento inzerát sľuboval, že plavky poskytnú svojej nositeľke žiadúcu siluetu. DuPont experimentoval so strečovými materiálmi pri spodnej bielizni a oblečení pre voľný čas tak, aby boli ľahšie a obsahovali podporný prvok, čo viedlo k vzniku modelov bez ramienok a bez kostíc. Silnejšie elastické všité diely zakrývali pás a zužovali bruško.

V roku 1959 laboratóriá DuPont vyvinuli lycru (elastan), ktorá znamenala revolúciu v oblasti plaviek. Ďalším medzníkom odhaľovania ženského tela je rok 1964 - z bikín sa stávajú monokiny. Rudi Gernreich, syn rakúskeho výrobcu pančúch, prišiel do USA s rodinou v roku 1938 ako utečenec pred Hitlerom. Po absolvovaní výtvarnej školy pracoval ako tanečník, návrhár tanečných kostýmov a práve v tomto prostredí kreslil svoje počiatočné návrhy plaviek bez vnútornej podpery. Vyvrcholením boli plavky „hore bez“, ktoré sa stali erbom „ tolerantnej spoločnosti“.

„Teraz je to možno trošičku moc. Ale len počkajte. O pár rokov sa bikiny hore bez budú považovať za úplne prirodzenú vec.“, prehlásil.  Popularitu monokiny dosahujú až koncom sedemdesiatych rokov -  a dievčatá a ženy sa slnia na plážach „hore bez“.

Osemdesiate roky priniesli trochu jemnejší vzhľad a či boli jednodielne alebo dvojdielne, boli rozhodne strihané vysoko na stehne.

V 90-tych rokoch boli bikiny stále populárne, no pre menej odvážne pribudli tankini - kombinácia tielka a nohavičiek.

Pokračoval nastolený trend odhaľovať viac a viac. Najmä spodný diel zmenil tvar najskôr na tango nohavičky a neskôr na dodnes populárne brazilky. Vo všeobecnosti platí, že dnešné plavky majú schopnosť telo viac zvýrazniť. Sú elastické, a tak absolútne priliehajú k telu, pričom podčiarkujú ženskosť, obopínajú ženské tvary a línie. Objavujú sa rôzne farebné, grafické potlače s pestrými motívmi a s výraznými aplikáciami. V súčasnosti ich nájdeme na trhu v kvantách, pričom každá zo žien má možnosť vybrať si model podľa typu svojej postavy.

Zároveň sa do módy vracia všetko to, čo bolo trendy aj pred niekoľkými rokmi. Aj teraz totiž uvidíte na pláži ženy, ktoré majú oblečené plavky s vysokým pásom (typické pre 50. roky), alebo dámy, ktoré siahnu po štýlových jednodielnych plavkách s odhalenými nohami (typické pre 80. a 90. roky).

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.