Albánsko - Neobjavený raj

Albánska kuchyňa nesie všetky typické znaky balkánskej kuchyne s dostatkom čerstvej zeleniny, ovocia (vypestovaného čisto organicky, bez chemického hnojenia), olivového oleja, jogurtu, syra, nového korenia a rýb. Veľkú tradíciu v horách má zbieranie liečivých byliniek a následná príprava rôznych čajov. V súvislosti s albánskou pohostinnosťou sú porcie jedla veľmi štedré a domáci len neradi počujú „nie“ (podobne ako na Kaukaze). Napriek neveľkej rozlohe aj v stravovaní sú regionálne rozdiely. Na pobreží hrajú dôležitú úlohu ryby, inak je tomu ale v horách a vnútrozemí. Spomedzi mäsa dominuje baranie a jahňacie, o niečo menej teľacie a hovädzie mäso. Bravčové mäso tu nemá tradíciu, no napriek moslimskému vyznaniu mnohých obyvateľov nie je úplne zakázané.

Najrozšírenejším tvrdým alkoholom je raki, čo je miestne označenie pre rakiju. Albánci obľubujú aj víno, hlavne červené, za zmienku stojí značka Çobo z okolia Beratu. Pivo nemá dlhú tradíciu, ale dnes sa varí v Tirane aj v Korçi, chuťovo azda najlepšie pivo v Albánsku je značka Peja z Kosova.

Po Butrinte druhý najdôležitejší vykopávkový komplex Albánska leží neďaleko mesta Fier. Obvykle sa dá navštíviť počas kombinovaného výletu s mestom Vlora. Tieto tzv. „Pompeje Albánska“ začali archeológovia odkrývať už počas 1. sv. vojny a dnes si tu môžete pozrieť obvodové hradby, priečelie Rady starších, agoru, divadlo, zvyšky víťazného oblúka, knižnice a Dianinho chrámu. Mnohé z nájdených artefaktov boli síce prevezené do múzea v Tirane, ale miestne múzeum vystavuje niektoré reliéfy aj sochy.

Milovníci vojenskej histórie a dobrodružstva priam cielene hľadajú po celej krajine roztrúsené desaťtisíce betónových bunkrov (o presných počtoch kolujú len legendy, hovorilo sa aj o milióne týchto štruktúr). Existuje viacero typov a veľkostí, stavali sa hlavne na pobrežnej línii a v okolí dôležitých ciest. Sú prakticky nezničiteľné, miestni obyvatelia už súboj s nimi vzdali a používajú ich ako skladiská, v niektorých prípadoch boli prerobené dokonca na reštaurácie.

Vchod do tohto unikátneho múzea je v bunkri neďaleko hlavného námestia Tirany. Jedná sa o autentický podzemný protiatómový kryt z čias komunizmu doplnený expozíciou vojenských a dobových artefaktov, propagandistických plagátov či iných upomienkových predmetov. Podzemné chodby sú údajne poprepájané priamo s vládnymi budovami a domami v štvrti Blloku a v prípade vojnového konfliktu mali slúžiť špičke krajiny ako útočisko. Prehliadka spôsobuje zimomriavky a zanecháva silný dojem.

Byrek je známy aj z Turecka, jedná sa o plnené pečivo z lístkového cesta. Najčastejšou plnkou býva syr, špenát alebo mäso. Tvarovo sa môže jednať o trojuholník, štvorec alebo placku. Často sa podáva ako predjedlo, je však natoľko sýty, že môže pokojne byť aj hlavným jedlom.