Porto vínna cesta

Na všetkých návštevníkov Amarante určite zapôsobia dve impozantné prírodné črty, pohorie Serra do Marao, ktoré vystupuje nad mestom v rade majestátnej krajiny a rieka Tamega, ktorého cesta začína v Galícii a preteká srdcom Amarante. Most v Amarante zachováva spomienku na hrdinskú odolnosť miestneho obyvateľstva proti napoleonským vojakom, ktorí napadli Portugalsko na začiatku 19. storočia. Okrem histórie nadchnú určite niektorých turistov najmä koláče a sladkosti typické pre toto mesto.

Podobá sa španielskej „paelle“. Pripravuje sa z ryže a morských plodov.

Nasolená treska, ktorá sa pripravuje na stovky rôznych spôsobov. Výborne chutí napríklad zapečená so zemiakmi. „Bolinhos de bacalhau“ sú vypražené guľky z tresky, zemiakov a vajíčka.

Mys Cabo da Roca je najzápadnejším pevninským výbežkom Portugalska a kontinetálnej Európy. Súradnice mysu, 38°47′ s. š., 9°30′ z. d., sú vytesané na pamätníku na útese, ktorý sa vypína približne 140 metrov nad hladinou Atlantického oceánu. Na myse je maják, obľúbená turistická atrakcia.

Niekoľko kilometrov severozápadne od Sagres sa nachádza historický Cabo de São Vicente (Mys svätého Vincenta), skalnatý, vetrom ošľahaný mys na mieste, ktoré sa považuje za najjuhozápadnejší bod pevninskej Európy. Až do konca 14. storočia mnohí verili, že toto miesto je koniec sveta. Ostroh dostal svoje meno podľa svätého Vicenta (Vincenta) zo Zaragozy, o ktorom sa hovorilo, že bol mučený tak, že mu do rán vtierali soľ a potom okolo roku 304 n. l. upálili zaživa. Jeho pozostatky boli údajne vynesené na breh a bola postavená svätyňa, ktorú strážili havrany. V 12. storočí boli tieto relikvie (sprevádzané havranmi) prevezené do Lisabonu a Vicente je jedným z lisabonských patrónov. Verí sa, že posledný z havranov v okolí lisabonskej katedrály zomrel v roku 1978. Dodnes tu možno vidieť ruiny kláštora poškodeného zemetrasením v roku 1755. Väčšina z nich bola v 16. storočí začlenená do františkánskeho kláštora, ktorý sa stal súčasťou toho, čo je teraz majákom. Tento ikonický funkčný maják sa týči nad útesmi a možno ho vidieť zo vzdialenosti 60 míľ na mori, vďaka čomu je jedným z najvýznamnejších v Portugalsku. K majáku je pripojené malé múzeum a obchod so suvenírmi.

Najznámejšia polievka zo zemiakov, cibule a kapusty, kde sa pridáva klobása „chorizo“. Podáva sa s kukuričným a pšeničným chlebom „broa“.